Koniec bioplynu na Slovensku?

Pod týmto názvom organizoval v nedávnych dňoch Slovenský plynárenský a naftový zväz a Slovenská plynárenská agentúra workshop o budúcnosti výroby bioplynu na Slovensku. Téma, ktorá je v tomto roku nanajvýš aktuálna, veď od decembra 2013 platí „Stop“ vydávaniu nových povolení na pripojenie zariadenia na výrobu elektriny z bioplynu do rozvodných sietí. A to platí pre všetky tri distribučné spoločnosti na Slovensku. Otázky na dôvod tohto stop-stavu už nikto ani nekladie, prečo aj, keď v médiách sa stále častejšie objavujú informácie o dostavbe JE Mochovce, o predraženej investícii a opakujúcich sa nárokoch väčšinového zahraničného investora na navýšenie rozpočtu na takmer 4 miliardy eur a v dlhodobom horizonte o výstavbe ďalšieho jadrového zdroja s výkonom 1200 MW. Tento trend orientácie na jadrovú energetiku vyplýva aj zo Správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny, ktorú prerokovalo MH SR v júli 2013 a bola zverejnená na internete. Informáciu a grafy krytia spotreby elektriny do roku 2030 sme uverejnili v čísle 3/2013 nášho časopisu. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v nej ťahá za kratší koniec. Aj vyjadrenia niektorých účastníkov workshopu k budúcnosti bioplynových staníc, boli viac menej pesimistické, pod vplyvom stáleho znižovania výkupnej ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov zo strany regulačného úradu, a podľa informácií, ktoré odzneli na spomínanom workshope,  toto znižovanie podpory  bude  pokračovať až do jej úplnej likvidácie.   To by malo veľmi vážne následky, pretože niektoré technológie energetického využívania obnoviteľných zdrojov energie, bez podpory a legislatívnych garancií nie je možné prevádzkovať. Predovšetkým sa jedná o odpadové druhy biomasy z poľnohospodárstva a komunálnej sféry.

Doterajší vývoj v budovaní bioplynových staníc na Slovensku potvrdzuje, že prevažná väčšina zariadení využíva ako zdroj suroviny kukuričnú siláž, čo pri aktuálnom  počte 107 bioplyniek môže znamenať, že spotreba kukuričnej siláže  na výrobu bioplynu dosahuje viac ako 1 mil. ton ročne.  To je takmer 50 % všetkej vyprodukovanej kukuričnej siláže na Slovensku o ktorú sa znižuje podiel siláže v kŕmnej dávke pre dobytok. Dnes to predstavuje už len okolo 7 kg.ks-1.deň-1. Koncom roka 2012 to bolo necelých 10  kg.ks-1.deň-1 .

Na druhej strane máme prebytok surovín, ktoré môžeme pomenovať ako odpadová biomasa z poľnohospodárstva a biomasa biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu a ktorá v súčasnosti  spôsobuje nemalé problémy farmárom, obyvateľom vidieka a starostom miest a obcí. Organická hmota z nevyužitej poľnohospodárskej pôdy, odpady zo živočíšnej výroby, biologicky rozložiteľný komunálny odpad, rozložiteľný odpad z potravinárskych a priemyselných prevádzok, to sú zdroje biomasy, ktorých energetický potenciál predstavuje možnosti vybudovania cca 380 bioplynových staníc rôznych výkonov. A čo je oveľa dôležitejšie, to je riešenie hnojovej koncovky fariem živočíšnej výroby (podpora rozvoja živočíšnej výroby), to je udržovanie prírody a krajiny a to je tiež  riešenie na ekologickú likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu (podpora trvalo udržateľného rozvoja).

Neexistuje len jediné riešenie na využitie obnoviteľných zdrojov energie (výroba elektriny) ale koordinovaným prístupom zainteresovaných rezortov, najmä ministerstva hospodárstva, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a životného prostredia,  by sme mohli nájsť konsenzus pri hľadaní takého riešenia, ktoré by nám umožnilo vyrábať aj elektrinu, aj produkty živočíšnej výroby a ešte aj žiť v príjemnom životnom prostredí v mestách a na vidieku.

Ing. František Zacharda, CSc, prezident združenia Agrobioenergia

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 3/2014. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.