Titulka

201601abe

Zaradené v Agrobioenerfia číslo 1/2016 | Komentáre sú deaktivované

Príhovor

Príhovor

V programovom vyhlásení vlády sa píše, že „v energetickej politike ako súčasti hospodárskej politiky vláda považuje za svoj cieľ vyvážený prístup medzi jej troma piliermi bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti s cieľom zabezpečenia bezpečnej, udržateľnej a cenovo dostupnej dodávky všetkých druhov energie. V riešeniach energetickej bezpečnosti bude kladený dôraz na udržanie vyváženého energetického mixu a zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie. V rámci zdrojovej základne je to optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízko uhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia“.  Vláda teda počíta s využívaním domácich zdrojov energie a v tom sú teda aj obnoviteľné zdroje energie. A je to správne vyhlásenie, veď napriek tomu, že Slovensko má značné kapacity vo vodných elektrárňach, ešte stále sú tu možnosti na využitie malých tokov a potokov, aby sa mohli budovať aj malé vodné elektrárne. Podobne je to aj s fotovoltaikou, aj keď veľké plochy fotovoltaických elektrární na poľnohospodárskej pôde pôsobia často odpudzujúco, ešte stále sú technické možnosti na inštaláciu fotovoltaických panelov na strechy výrobných hál, skladovacích priestorov ale aj rodinných domov. Vo vyspelých krajinách tvoria fotovoltaické panely aj napríklad protihlukové bariéry diaľničných úsekov alebo celé fasády stien verejných budov. Veterná energetika na Slovensku je prakticky v začiatkoch a pri pohľade na prihraničné oblasti susedných štátov nikto neverí, že naše vetry dujú slabšie ako tie susedné.

            V časti vládneho vyhlásenia týkajúceho sa pôdohospodárskej politiky „vláda podporí využitie obnoviteľných zdrojov energií na vidieku“. V rezorte, ktorý produkuje poľnohospodársku a lesnú biomasu, následne po spracovaní prvovýrobných produktov aj odpady zo spracovateľských prevádzok, výrobní potravín, veľkoobchodných reťazcov.  reštaurácií, jedální a celého radu ďalších odvetví priemyslu až po biologicky rozložiteľný komunálny odpad, je táto podpora v maximálnej miere potrebná. Pretože, nehovoríme o niekoľko kilogramoch, ani o niekoľkých tonách ale v odvetví chovu hospodárskych  zvierat sa aj pri súčasnom  početnom stave zvierat vyprodukuje   ročne okolo 10 miliónov ton maštaľného hnoja, hnojovice a exkrementov. Drevná biomasa na energetické využitie predstavuje ročne potenciál okolo 4 miliónov ton drevnej hmoty. Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku predstavuje ročne hodnotu až 1,8 miliónov ton, z čoho takmer 50 % je biologicky rozložiteľný odpad. Všetky tieto druhy biomasy, hmoty, ktorá vzniká ako nevyhnutný produkt pri poľnohospodárskej, lesnej a spracovateľskej činnosti ako aj pri samotnej existencii života v mestách a  na vidieku, sú v určitom štádiu svojho kolobehu odpadom. Odpadom so všetkými negatívnymi dopadmi na okolitú prírodu, či už sa jedná o znečistenie ovzdušia, spodných vôd alebo obyčajného znečistenia prírody a krajiny. Tieto negatívne dopady môžu mať dlhodobé, celospoločenské následky.

Rozmach budovania bioplynových staníc na Slovensku v uplynulých rokoch umožnila nedokonalá legislatíva, keď v záujme dosahovania rýchlej návratnosti investície sa budovali BPS takmer výlučne na spracovanie kukuričnej siláže. Dnes, keď sa zdá, že každoročná produkcia kukuričnej siláže je na viac ako 50% vyčerpaná, by bolo dobré vrátiť sa do štádia, keď sme sa zaoberali otázkou ako pomôcť poľnohospodárstvu znižovať výrobné náklady. A to využitím tých obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa v poľnohospodárstve každoročne produkujú, predovšetkým poľnohospodárskej biomasy. Ale bez podpory štátu formou podpornej legislatívy to nepôjde.

Poľnohospodári, farmári i obyčajní súkromní roľníci sú od prírody optimisti, inak by sa nemohli poľnohospodárstvu venovať. A preto veria, že v nadchádzajúcom období, keď je v legislatívnom pláne príprava novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, v znení neskorších predpisov, budú ich požiadavky akceptované.

Ing. František Zacharda, CSc.

Zaradené v Agrobioenerfia číslo 1/2016 | Komentáre sú deaktivované

Vo Francúzsku spustili najväčšiu solárnu elektráreň v Európe

Paríž 8. decembra (TASR) – Zrkadlá pokrývajú 2,5 štvorcového kilometra a dodajú elektrinu pre 300.000 ľudí. Portál iDNES uviedol, že francúzska spoločnosť Neoen, ktorá sa zameriava na obnoviteľné zdroje energie, bude predávať jednu megawatthodinu (MWh) 20 rokov po 105 eur. Solárnu elektráreň uviedli do prevádzky minulý týždeň a je to najväčšie zariadenie  tohto druhu v Európe.  “Cena je rovnaká ako za veternú energiu, ale zároveň je to menej, než aké sú náklady na novú jadrovú elektráreň,” povedal generálny riaditeľ Neoenu Xavier Barbaro. Náklady na solárnu elektráreň v Bordeaux dosiahli 360 miliónov eur. Nový komplex sa vyznačuje viacerými špecifikami. Kolektory nesmerujú na juh. Zrkadlá sú orientované na os východ-západ. To umožní, aby bola produkcia zariadenia trikrát až štyrikrát vyššia než u rovnakých zariadení s podobnou plochou, ale nasmerovaním zrkadiel na juh. Vďaka svojej orientácii vyrobí viac energie skoro ráno a v podvečer, vtedy je spotreba elektriny v krajine najvyššia. Inštalovaný výkon 300 MW solárna elektráreň Neoenu predstavuje necelých 30 % silného jadrového bloku. Koeficient ročného využitia solárneho panelu, teda množstva času, počas ktorého vyrába elektrinu, sa pohybuje od 10 do 25 %. Jadrový blok dosahuje využiteľnosť až 90 %.  Solárne panely pochádzajú z Číny, kolektory však tvoria len zlomok nákladov na solárny megapark. Najviac stoja inžinierske služby, kabeláž a elektrické vybavenie.

3-5d12f2f8d9967e3fe7f2e50a668bfa60bdccf52f

Zdroj:http://www.teraz.sk/ekonomika/vo-francuzsku-uviedli-do-prevadzky-naj/170274-clanok.html
Zaradené v Agrobioenerfia číslo 1/2016 | Komentáre sú deaktivované

Nová legislatívna úprava v oblasti biologicky rozložiteľných odpadov

Ing. Elena Bodíková, PhD

EIB Consult, s.r.o. 

Od 1.1.2016 je v platnosti nový zákon o odpadoch, ktorý má číslo 79/2015 Z. z. Tento zákon prináša niektoré zmeny v oblasti požiadaviek na zber a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov. Je zakázané skládkovať zelené odpady, teda odpady z parkov, záhrad, cintorínov, rovnako je zakázané tieto odpady spaľovať či v spaľovni odpadov alebo aj v iných spaľovacích zariadeniach, napríklad domácich pieckach alebo kotloch na kúrenie. Zákaz spaľovať zelené odpady na voľnom priestranstve nie je nový, ale, bohužiaľ, stále málo uplatňovaný.

V prípade biologicky rozložiteľných odpadoch, ktoré pochádzajú z komunálnej sféry, nesie zodpovednosť za nakladanie s nimi obec. Zmenou oproti predchádzajúcej legislatíve je, že obec zodpovedá aj za zelený odpad z pozemkov súkromných osôb.

K zákonu boli vydané nové vykonávacie predpisy, z ktorých sa nakladaním s biologicky rozložiteľnými odpadmi zaoberá predovšetkým vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Vyhláška sa okrem iného zaoberá aj požiadavkami na prevádzku bioplynových staníc, ktoré pri príprave substrátu používajú biologicky rozložiteľné odpady, a teda sa stávajú zariadeniami na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov.

 

Anaeróbna digescia

Anaeróbna digescia biologicky rozložiteľného odpadu je vo vyhláške definovaná ako riadený mikrobiálny mezofilný alebo termofílný rozklad organických látok bez prístupu vzduchu, pri ktorom vzniká bioplyn a digestát. Anaeróbna digescia sa realizuje v zariadení na zhodnotenie biologicky rozložiteľných odpadov, čo sú bioplynové stanice využívajúce substrát vyrobený z odpadov. Na tieto zariadenia sa vzťahujú aj osobitné veterinárne predpisy.

Zo zákona o odpadoch vyplýva požiadavka, aby zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov malo platný súhlas okresného úradu podľa §97 ods. 1 písm. c. Jedinou výnimkou z tejto požiadavky sú malé kompostárne, teda zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov aeróbnym spôsobom s kapacitou do 100 ton ročne a určené výlučne na zhodnocovanie vybraných komunálnych odpadov.

Vyhláška č. 371/2015 Z. z. stanovuje všeobecné požiadavky na umiestnenie zariadení na zhodnotenie biologicky rozložiteľných odpadov. Zariadenie sa zriaďuje na mieste, ktoré je bezpečne vzdialené od povrchových vôd, zdrojov pitnej vody, zdrojov liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich ochranných pásiem a nachádza sa mimo trvalo zamokrených pozemkov a inundačných území.

Zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov musí spĺňať všetky požiadavky na zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ako oplotenie, informačná ceduľa, vstupná váha, vedenie evidencie a plnenie ohlasovacej povinnosti, zverejnenie všetkých udelených súhlasov na webovej stránke a ďalšie požiadavky.

Samostatné požiadavky sú stanovené na preberanie odpadov do zariadenia na zhodnotenie biologicky rozložiteľných odpadov, predovšetkým požiadavka prijímať iba odpad zaradený v Katalógu odpadov v kategórii ostatný. Pri preberaní biologicky rozložiteľného odpadu do zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu a pri jeho zhodnocovaní sa musia prijať opatrenia na minimalizáciu vplyvu zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu na životné prostredie spôsobovaného najmä emisiami zápachu.

Skladovanie biologicky rozložiteľného odpadu v zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu s vysokým podielom dusíkatej zložky a ktoré podliehajú rýchlemu biologickému rozkladu, je možné najviac jeden týždeň od ich prevzatia. Skladovanie biologicky rozložiteľného odpadu sa musí vykonávať tak, aby nedošlo k znehodnoteniu využiteľnej organickej časti biologicky rozložiteľného odpadu a hnilobným procesom.

V zariadení na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu je potrebné viesť technickú dokumentáciu pozostávajúcu z technologického reglementu, prevádzkového poriadku, schváleného príslušným okresným úradom, prevádzkového denníka, obchodných a dodávateľských zmlúv, súhlasov, vyjadrení a stanovísk orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve, štátnej veterinárnej správy a obcí.

Zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov

Za triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov nesú zodpovednosť obce. Zákon o odpadoch v §81 ukladá obciam zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu

a)       biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania,

b)       jedlých olejov a tukov z domácností a

c)       biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov.

Zákon však umožňuje obciam uplatniť výnimku zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad v prípade, ak obec

a)      zabezpečí energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1,

b)      preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov obce kompostuje vlastný odpad,

c)      preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach; uvedená výnimka sa uplatní iba pre túto časť obce, alebo

d)     preukáže, že je to ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s týmto biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.

Obec je povinná zabezpečiť, aby každá domácnosť mala buď zbernú nádobu s minimálnym objemom 120 litrov, pričom frekvencia odvozu zberných nádob musí byť minimálne jedenkrát za 14 dní a zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu musí byť vykonávaný minimálne v období mesiacov marec až november alebo kompostovací zásobník, v ktorom budú tieto domácnosti kompostovať nimi vyprodukovaný biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Na účel zabezpečenia triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu obec zabezpečí stanovené zberové kapacity.

Prevádzkovatelia stravovacích zariadení

Pri prevádzke stravovacích zariadení vznikajú odpady z prípravy jedál ako aj neskonzumované zvyšky. S týmito je potrebné nakladať v súlade so zákonom o odpadoch a zároveň v súlade s veterinárnymi predpismi. Za nakladanie s kuchynskými odpadmi je zodpovedný prevádzkovateľ stravovacieho zariadenia.

Kuchynské odpady je možné kompostovať, spaľovať v spaľovniach odpadov, zhodnotiť v bioplynových staniciach alebo skrmovať v registrovaných chovných staniciach kožušinovej zveri.

Od 1.1.2017 je v platnosti zákaz používať kuchynské drviče odpadu napojené na kanalizáciu bez písomného súhlasu správcu kanalizačnej siete. Aj pre prevádzkovateľov stravovacích zariadení platí zákaz vylievať použité oleje a iné odpady do kanalizačnej siete.

Záverom

Ako je zrejmé z uvedeného textu, už od tohto roku sa očakáva zvýšené množstvo triedene zbieraného biologicky rozložiteľného odpadu, hlavne zeleného odpadu, čiastočne kuchynského a reštauračného odpadu a odpadových jedlých olejov a tukov. To sú odpady, ktoré je možné úspešne využívať v bioplynových staniciach a čiastočne nahradiť toľko kritizované cielene pestované technické plodiny.

Zaradené v Agrobioenerfia číslo 1/2016 | Komentáre sú deaktivované

“Deň bioenergetiky” na FEŠRR SPU

Ing. Tomáš Giertl, PhD.,  Ing. Martin Prčík, PhD., SPU v Nitre

Ráno 30. mája 2016 bolo pred Laboratóriami Katedry regionálnej bioenergetiky FEŠRR /pavilón M/ rušno. Schádzali sa účastníci v poradí už piateho Dňa bioenergetiky /pôvodne Dni poľa/, ktorý organizovali Katedra bioenergetiky a Katedra udržateľného rozvoja. Organizátorov potešil záujem asi 30-tich účastníkov, medzi ktorými boli spolupracovníci z fakúlt SPU ale aj ľudia z praxe, členovia združenia Agrobioenergia,  súkromní farmári, pestovatelia energetických rastlín, či maku, učitelia stredných škôl a pracovníci výskumných ústavov.  Začal sa plniť  zámer organizátorov, informovať odbornú aj laickú verejnosť o technológiách pestovania energetickej biomasy jej ďalšieho spracovania a využitia na výrobu tepla a energií. Ponúkali sme možnosť spájať výskumné tímy pre riešenie úloh aplikovaného výskumu a rýchly prenos výsledkov z výskumných projektov do praxe.

Vedeckými garantmi podujatia boli  prof. Ing. Ján Gaduš, PhD., prof. Ing. Dušan Húska, PhD. a prof. RNDr. Zuzana Jureková, CSc., Organizačne zabezpečovali podujatie Ing. Martin Prčík, PhD. Ing. Tomáš Giertl, PhD. a Ing.ĽubicaCiváňová.  Účastníkov odborného podujatia privítal prof. Ing. Ján Gaduš, PhD., ktorý hovoril o cieľoch a nových poznatkoch bioenergetiky ako významného odvetvia vedy a národného hospodárstva.

V odbornej časti programu predstavil Ing. Tomáš Giertl, PhD. problematiku energetického využívania rastlinnej a živočíšnej biomasy v bioplynovej stanici /BPS/v Kolíňanoch a v technológii splyňovania biomasy v Nitre. Bioplynová stanica je výskumno-školiace pracovisko výroby a využitia bioplynu s nepretržitou prevádzkou, uvedené do činnosti v roku 2000, s elektrickým výkonom 22 kW a tepelným výkonom 45kW. BPS spracováva predovšetkým odpadovú biomasu zo živočíšnej výroby (hnoj a hnojovica od hovädzieho dobytka a hnojovica od ošípaných), ktorá je v súčasnosti  doplnená
o zakonzervovanú rastlinnú biomasu (kukuričná siláž, trávna senáž). Súčasťou zariadenia sú dva bioreaktory – fermentory: prevádzkový s objemom 100 m3a experimentálny s objemom
5 m3, umožňujúci realizovať experimenty uznané v kategórii prevádzkových.

Organizačnou zložkou Katedry regionálnej bioenergetikysú aj dve špecializované laboratória: Laboratórium  chemických analýz substrátov (pracovisko vybavené modernou prístrojovou a analytickou technikou umožňujúcou zhodnotiť substrát pred použitím v bioreaktore s možnosťou predikovania energetického zisku a tým aj vhodnosti použitia danej biomasy na energetické účely) a Laboratórium analýz bioplynu, pracovisko dislokované čiastočne v priestoroch bioplynovej stanice a pavilónu M v hlavnom areáli SPU v Nitre, ktoré svojim technickým vybavením umožňuje automatické on-line sledovanie zloženia produkovaného bioplynu prostredníctvom špeciálnych analyzátorov, ako aj vysoko presné analýzy bioplynu prostredníctvom plynového chromatografu.

Katedra regionálnej bioenergetiky má v správe aj Laboratórium splyňovania biomasy Výskumného centra AgroBioTech. Toto laboratórium, dislokované v pavilóne „Q“ je vybavené unikátnym zariadením na termochemickú katalytickú konverziu biomasy na biopalivá v plynnej (syntézny plyn), kvapalnej (reaktorový olej) a tuhej fáze (väčšinou čistý uhlík). Súčasťou zariadenia je kogeneračná jednotka (30 kWel) schopná spaľovať syntézny plyn, aj tekuté biopalivo, pričom vyprodukovaná elektrická energia sa využíva na udržiavanie procesnej teploty. Táto unikátna technológia umožňuje nízkoteplotný rozklad biomasy v kontinuálnom režime, pričom je možné spracovávať 20 kg materiálu za hodinu. Riadenie je možné v dvoch režimoch: ručnom a automatickom, ktoré je  zabezpečené prostredníctvom riadiaceho počítača.

Výskumný komplex je ďalej tvorený výskumnou bázou – plantážou  rýchlorastúcich drevín a bylín založenou v roku 2007 profesorom Milanom Demom. Výskumná  báza je experimentálnym prostredím s viacročnými porastmi rôznych genotypov drevín (rod Salix, Populus, Paulownia) a bylín (Miscanthus) pochádzajúcich zo švédskeho, maďarského a talianskeho šľachtiteľského programu. Poskytuje priestor pre agroekologické a environmentálne štúdiá v konkrétnych pôdnoekologických a klimatických podmienkach juhozápadného Slovenska. Je prostredím pre experimentálne riešenie vedeckých projektov v oblasti základného i aplikovaného výskumu. Je aj zeleným laboratóriom pre praktickú výučbu študentov vo všetkých troch stupňoch denného a externého štúdia v študijných programoch fakulty.

V druhej časti programu v priestoroch riaditeľstva VPP Kolíňany, s.r.o. predstavil Ing. Martin Prčík, PhD. organizačnú štruktúru výskumnej bázy a jednotlivé vzorkovnice, ktoré sa tu  nachádzajú. Účastníci boli informovaní o problematike porastov švédskych a maďarských odrôd vŕb, talianskych odrôd topoľa a dvoch genotypov pereniálnej trávy Miscanthus (ozdobnica).  Prezentácia bola doplnená fotodokumentáciou.

Na záver organizátori konštatovali, že Deň bioenergetiky bol využitý na bezprostredný prenos výsledkov do praxe a poskytol priestor pre diskusiu zástupcov poľnohospodárskych firiem a súkromne hospodáriacich roľníkov s odborníkmi v oblasti bioenergetiky a technológií pestovania energetických rastlín.

Ing. Tomáš Giertl, PhD. predstavuje účastníkom Dňa bionergetiky technológiu výroby biopaliva
image001

prof. Ing. Ján Gaduš, PhD. a Ing. Martin Prčík, PhD. informujú o Bioplynovej stanici a Výskumnej báze rýchlorastúcich drevín a bylín.

image005

- fotografie (Dušan Húska)

Zaradené v Agrobioenerfia číslo 1/2016 | Komentáre sú deaktivované

Výskumné centrum potenciálu biomasy

Ing. Kristína Muráňová, PhD.

NPPC TSÚP Rovinka

 

Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky (TSÚP) so sídlom v Rovinke je výskumné pracovisko rezortu pôdohospodárstva SR a je súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC). TSÚP NPPC sa zaoberá riešením rezortných úloh ministerstva pôdohospodárstva. Jeho hlavnou činnosťou je skúšanie, certifikácia a posudzovanie zhody určených výrobkov, strojov, zariadení a technologických liniek používaných v agrosektore, vedecko-výskumná činnosť v oblasti poľnohospodárskych strojov, technologických liniek a alternatívnej energetiky so zameraním na poľnohospodársku biomasu. 

Prioritou výskumných aktivít TSÚP je energetické využívanie poľnohospodárskej biomasy. Potreba intenzívnejšieho výskumu v tejto oblasti vychádza z požiadaviek EÚ v oblasti spotreby energie a výskumu a inovácií v agrosektore. Európa 2020 ako hlavný strategický dokument v oblasti inovácií bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky v júni2010. Hlavné myšlienky Agendy 2020 boli transponované do Národného programu reforiem 2011-2014, ktorý schválila vláda v apríli 2011. Národný program reforiem ukladá záväzok Slovenskej republike zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe na 14% do roku 2020. Cieľ bol stanovený v súlade so smernicou č.2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. V súlade s touto smernicou vláda SR v októbri 2010 schválila Národný akčný plán pre obnoviteľnú energiu. Akčný plán identifikoval rezervy vo využívaní biomasy ako hodnotnej energetickej alternatívy k fosílnym palivám a vyzval k vyššiemu využitiu biomasy nielen na výrobu tepla, kde sa jej využitie za posledné roky podstatne zvýšilo, ale tiež ako vhodný zdroj na výrobu elektriny.

Projekt Výskumné centrum potenciálu biomasy

Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky v Rovinke už roky rieši výskumné úlohy z oblasti energetického využívania poľnohospodárskej biomasy. Výsledky výskumu využíva aj na vypracovávanie koncepčných materiálov pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a vládu SR. V rámci výskumných úloh bol stanovený aj energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy na Slovensku podľa jednotlivých krajov a regiónov. Vzhľadom ku skutočnosti, že poľnohospodárska biomasa v podmienkach Slovenskej republiky má energetický potenciál vyšší ako je 13 % celkovej energetickej bilancie štátu a jej skutočné využitie nie je ani vo výške 3 %, je biomasa najperspektívnejší obnoviteľný zdroj energie v SR.

Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky v snahe spolupodieľať sa na plnení záväzkov SR voči EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, sa v minulom roku zapojil do programu „Zelené inovácie v priemysle“ a pripravil návrh projektu na zriadenie špičkového výskumného centra potenciálu biomasy. Projekt č. GIIPP001 „Výskumné centrum potenciálu biomasy“ bol schválený v auguste 2015, pričom predpokladaný termín ukončenia projektu je apríl 2017.

image001
Bioplynové laboratórium na nórskej univerzite v Ås

 

Projekt za 2,5 mil. EUR je realizovaný v spolupráci s nórskymi výskumnými inštitúciami a je financovaný z nórskych grandov a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu SR. Cieľom nórskych grantov je kooperácia a výmena poznatkov takým spôsobom, aby bola spolupráca prospešná pre obidve strany. Jedinečnosť slovensko-nórskej projektovej spolupráce spočíva v transfere nórskych technológií a poznatkov na Slovensko. Konkrétne sa jedná o inštaláciu dvoch moderných laboratórií na spracovanie biomasy a prenosu dvoch bioplynových reaktorov vyvinutých v Nórsku na Slovensko.

Hlavným cieľom projektu je podpora rozvoja využívania biomasy na Slovensku, zvýšenie podielu inovačných technológií a osvety prevádzkovateľov zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, ako aj tvorba nových zelených pracovných miest. Keďže sa jedná o medzisektorový projekt, na ktorého realizácii sa podieľajú silní partneri, má potenciál osloviť širšiu skupinu záujemcov o jeho výsledky.

Slovensko-nórska projektová spolupráca prebieha na úrovni nórskych expertov z nórskej univerzity Norwegian University of Life Sciences (NMBU), odborníkov na OZE z nórskych inštitúcií Stiftelsen Tel- Tek a Antec Biogas a slovenských výskumných pracovníkov z TSÚP Rovinka, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU) a združenia Biomasa z Kysuckého Lieskovca.

Fázy projektu

Projekt sa aktuálne nachádza v počiatočných fázach svojej realizácie, kedy prebiehajú obstarávacie procesy na prístrojové vybavenie laboratórií a príprava priestorov pre inštaláciu a sprevádzkovanie inovatívnej nórskej technológie bioplynových reaktorov. Výsledkom prípravnej fázy bude zriadenie špičkového laboratória zameraného na prípravu, výrobu a analýzy pevných palív z biomasy, bioplynového laboratória a kotla na spaľovanie peliet z biomasy v priestoroch TSÚP. Unikátnou technológiou sú bioplynové reaktory. Konkrétne sa jedná o biofilmový reaktor, ktorý testuje nórska firma Antec Biogas a bude inštalovaný v priestoroch Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Koliňanoch a doplní jestvujúcu bioplynovú stanicu a výskumné centrum. Druhý biofilmový reaktor bude mať prevádzkový charakter a pridruží sa k už v súčasnosti funkčnej bioplynovej stanici v RD v Budči. Reaktor bude inštalovaný v oblasti Budče zámerne, keďže sa umožní jeho testovanie v prevádzkových podmienkach, a zároveň bude slúžiť ako demonštračno – edukačné stredisko. Druhým typom bioplynového reaktora je granulový reaktor, ktorého dodávateľom je nórska firma Tel-Tek, a ktorý bude súčasťou bioplynového laboratória v priestoroch TSÚP.

image003
Prehliadka bioplynovej stanice v Budči nórskymi partnermi projektu

      Začiatkom apríla 2016 zorganizoval Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky úvodnú konferenciu k projektu Výskumného centra potenciálu biomasy s cieľom predstavenia projektu širokej odbornej aj laickej verejnosti. Konferencia sa konala pod záštitou Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva. Vo svojich úvodných príspevkoch načrtli prednášajúci základné charakteristiky projektu a v jednotlivých prednáškach boli predstavené detaily týkajúce sa cieľov, spôsobu realizácie a výstupov projektu. Medzi pozvanými účastníkmi konferencie boli zástupcovia štátnych orgánov SR a Nórskeho kráľovstva, predstavitelia samospráv, slovenskí a nórski projektoví partneri, slovenskí aj zahraniční výskumní a odborní pracovníci z agrosektoru.

            Po realizácii projektu bude TSÚP v Rovinke spracovávať v laboratóriu pre pevnú biomasu rôzne druhy  biomasy a vyrábať z nej pelety. Sledovať a vyhodnocovať mechanické, chemické a fyzikálne vlastnosti jednotlivých druhov biomasy a peliet z nej vyrobených ako aj sledovať spaľovanie vyrobených peliet v kotle za súčasného sledovania termických a emisných parametrov. Na základe takto realizovaného výskumu bude pre prax poskytovať údaje o vhodnosti jednotlivých druhov biomasy na jej energetické využitie, ako aj receptúry najvhodnejších kombinácií zmesnej biomasy pre výrobu palív. Pre záujemcov z praxe bude aj naďalej realizovať certifikované analýzy pevnej biomasy a palív z biomasy s možnosťou stanovenia obsahu najrôznejších chemických  prvkov. Zároveň v novo vybudovanom biolynovom laboratóriu bude realizovať analýzy rôznych druhov biomasy vhodnej na fermentáciu v bioplynových staniciach. Bude výskumne sledovať  parametre  vstupného materiálu do bioplynových staníc, ich vlastnosti a vplyv na kvalitu a množstvo produkovaného bioplynu. Pre prax budú výsledkom receptúry na najvhodnejšiu kombináciu vstupnej biomasy do fermentorov bioplynových staníc.

Článok bol napísaný v rámci riešenia projektu: GII PP001s názvom: „Výskumné centrum potenciálu biomasy“
image010 image008 image006

Zaradené v Agrobioenerfia číslo 1/2016 | Komentáre sú deaktivované

Decentralizácia bioplynových zariadení na spracovanie odpadovej biomasy

Ing. František Zacharda, CSc.

Obdobie budovania bioplynových staníc na Slovensku datujeme od prijatia zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon garantuje určité výhody pre investorov a prevádzkovateľov bioplynových staníc, čo v konečnom dôsledku zabezpečuje návratnosť investícií. Myšlienka  urýchlenia návratnosti investícií poznačila aj charakter budovaných bioplynových staníc, tieto boli vo väčšine prípadov zamerané na spracovanie kukuričnej siláže, ktorá najmä svojou výťažnosťou bioplynu je akousi garanciou dosahovania zisku z prevádzky BPS.

Súčasný stav BPS na Slovensku je charakterizovaný najmä vysokou hodnotou priemerného inštalovaného výkonu, ktorý dosahuje 960 kWe, pri celkovom počte 110 BPS. Hodnotou elektrického výkonu sme sa zaradili na čelné miesto medzi krajinami, ktoré prevádzkujú BPS. V Nemecku, ktoré je bioplynovou veľmocou,  je priemerný inštalovaný výkon BPS cca 495 kWe, pri celkovom počte 8005 BPS v roku 2015.

V procese novelizácie zákona o podpore OZE v uplynulých rokoch, nastali určité zmeny, ktoré čiastočne pribrzdili rozvoj budovania BPS. Uvediem len niektoré:

- Povinnosť využitia tepla  vyprodukovaného  v kogeneračnej jednotke uvedená v § 3, odst.11, zákona ktorý ukladá povinnosť prevádzkovateľovi BPS využiť min. 50 % vyprodukovaného tepla ( okrem tepla pre vlastnú spotrebu BPS), v opačnom prípade sa znižuje výkupná cena elektriny o 30 %.

- Znižovanie výkupnej ceny elektriny, podľa Výnosu URSO, kým pre rok 2010 bola stanovená výkupná cena elektriny z BPS do 1 MW na 148,72 euro/MWh, od 1.1.2016 je táto cena len 100,23 euro/MWh.

- Zvyšovanie nákupných cien kukuričnej siláže z 25.- euro/t KUKS v roku 2010 až na 40.- euro/t KUKS (i viac) v roku 2015. Zvyšovanie cien KUKS je dané zvyšovaním cien vstupov (osív, chemických prípravkov a hnojív) ale aj tým, že napriek deklarovaným výnosom jednotlivých odrôd kukurice 50 t/ha i viac, v zelenej hmote, tak skutočnosť vo výnosoch kukurice na siláž sa v posledných desiatich rokoch pohybovala v rozmedzí 23 – 32 t/ha, v roku 2015 bol výnos 23,71 t/ha silážnej kukurice.

- Zastavenie vydávania povolení na pripojenie do rozvodnej siete energetických závodov, ktorý trvá viac ako dva roky, je aj odrazom Energetickej politiky SR, v ktorej priority pri výrobe elektriny predstavuje jadrová energetika.

- Zmena v novele zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej je uvedený  § 6, ods. (5): „ Podpora podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) sa neposkytuje, ak pri výstavbe, rekonštrukcii alebo modernizácii zariadenia na výrobu elektriny1) bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu.“ Táto novela prakticky znemožňuje novýmžiadateľom o podporu pri energetickom využívaní biomasy alebo poberať finančné prostriedky z projektov štátneho rozpočtu alebo na druhej strane predávať elektrinu do siete za cenu stanovenú výnosom URSO.

Existujú ešte aj ďalšie zmeny v podmienkach využívania OZE, ktoré výrazným spôsobom negatívne ovplyvňujú ich využitie.

Odpadová biomasa

Negatívne dopady prevádzky BPS, ktoré využívajú kukuričnú siláž ako surovinu na produkciu bioplynu sú známe, ale predovšetkým je to hrozba  nedostatku kukuričnej siláže určenej na kŕmenie hovädzieho dobytka. V súčasnej dobe je podiel KUKS v kŕmnej dávke pre HD približne 6 kg/ks/deň, v roku 2012 to bolo asi 10 kg/ks/deň. Okrem týchto negatívnych dopadov sa do popredia záujmu odborných kruhov v poľnohospodárstve dostáva potrebariešenia manipulácie a skladovania odpadovej biomasy zo živočíšnej výroby, najmä z hľadiska požiadaviek EU na znižovanie emisií metánu a amoniaku. Jednoducho, je to potreba  riešenia hnojovej koncovky fariem živočíšnej výroby. Viaceré dokumenty udávajú, že celková produkcia hnoja, hnojovice a exkrementov zo živočíšnej výroby je okolo 10 mil. ton za rok.  Ich produkcia v jednotlivých regiónov Slovenska je rovnomerne rozložená, čo dáva predpoklad aj ich rovnomerného využívania [ 1 ], pozri graf č. 1.

Graf č. 1
Podiel produkcie biomasy živočíšneho pôvodu pripadajúci na kraj
Zdroj: TSÚP Rovinka
image002

Ďalším problémovým druhom biomasy je časť komunálneho odpadu a to je biologicky rozložiteľný komunálny odpad, ktorý sa produkuje v spojitosti s ľudskou činnosťou,  produkcia komunálneho odpadu na Slovensku je 1 744 428 t, z čoho je 1 181 475 t vytriedeného odpadu a z tohto množstva je 679 458 ton biologicky rozložiteľného odpadu.  Z celkového množstva komunálneho odpadu najväčšie množstvo odpadu sa spracováva skládkovaním 1 201 905 t, materiálovým zhodnotením 198 751 t, energetickým zhodnotením 173 600 t a iným spôsobom 112 257 ton. Tendencia Európy je „nulové skládkovanie“, podiel Slovenska je 69 % odpadu na skládky odpadov. Podmienkou znižovania negatívnych javov v súvislosti s odpadmi  je komplexná starostlivosť o odpady, hierarchia odpadového hospodárstva a intenzívna podpora triedenia odpadov.

Legislatívne podmienky pre problematiku živočíšnych vedľajších produktov určuje Nariadenie EP a Rady č. 1069/2009 z 21. októbra 2009  a pre problematiku odpadov je to v SR zákon č. 79/2015 Z.z. a pre nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom je to Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z.z.. To znamená, že biomasou živočíšneho pôvodu a biologicky rozložiteľným odpadom,  sa budeme musieť  v budúcnosti oveľa vážnejšie zaoberať a to bez ohľadu na to aké výstupné produkty sa technológiou ich spracovania dosahujú. Pre oba druhy biomasy sa odporúčajú ako najvhodnejšie technológie na spracovanie a je to práve technológia anaeróbnej a technológia  aeróbnej fermentácie, to znamená výroba bioplynu a kompostu.

Špecifické znaky pre energetické využitie týchto druhov biomasy sú dané prostredím, kde  sa biomasa produkuje, a to:

-          množstvo, vlastnosti a garancia dlhodobej produkcie biomasy ( podľa druhu chovaných zvierat, koncentrácia zvierat, počet obyvateľov a druh biologicky rozložiteľného odpadu, iné druhy rastlinných odpadov a pod.)

-          posúdenie vhodnosti technológie s prihliadnutím na možnosti realizácie výstupných produktov (realizácia bioplynu na výrobu elektriny, tepla, príp. biometánu, odbyt kompostu a pod.)

-          veľkosť navrhnutého zariadenia má podľa zdrojov biomasy regionálny charakterso všetkými znakmi i benefitmi lokálneho využívania odpadovej biomasy.

Decentralizované systémy

Uvedené špecifické znaky pre energetické využitie týchto druhov biomasy naznačuje, že sa jedná o problematiku vyššieho rozvoja zdrojov miestneho, regionálneho významu, s krátkym logistickým prepojením zdrojov a technológie spracovania. V tejto súvislosti má veľký význam dokument Európskej komisie KOM/2011/0885 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050, ktorý popisuje predpokladaný vývoj v oblasti energetiky v krajinách EÚ. Podľa súčasného stavu ťažiskom energetiky v krajinách EÚ sú dve skupiny energetických zdrojov a to centralizované systémy, do ktorých radíme predovšetkým jadrové elektrárne, tepelné elektrárne a veľké vodné elektrárne. Centralizované systémy sú ťažiskové, vyznačujú sa vysokým a stabilným elektrickým výkonom, zvyčajne tvoria základné zdroje energetického systému väčšiny priemyselných krajín. Tepelné elektrárne na fosílne palivá sú veľkým znečisťovateľom ovzdušia (emisie CO2, CH4, vodná para a i.) a naopak jadrové elektrárne považujeme za nízkouhlíkové, tzv. čisté (ak neuvažujeme s vyhoretým jadrovým palivom, prípadne inými kontaminovanými odpadmi, ktorých bezpečné úložiská sú svetovým problémom).

Druhým sú tzv. decentralizované systémy, medzi ktoré radíme predovšetkým malé zariadenia na energetické využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Výkon týchto zariadení sa pohybuje od najnižších (niekoľko desiatok kWe) až po MWe, ale napr. pre porovnanie uvedieme, že všetka fotovoltaika na Slovensku predstavuje len o čosi väčší výkon ako dostavba 1 bloku Mochoviec – 471 MWe). Budovaniu decentralizovaných systémov zariadení na energetické využívanie OZE venuje  Európska únia veľkú pozornosť.  Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. februára 2013 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku, vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Bezpečnosť potravín a bioenergia“[ 2 ], v ktorom sa píše:              „ Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že na podporu integrovaného rozvoja bioenergie na príslušnom území je potrebné vyvinúť model decentralizovanej výroby a krátkeho reťazca s malými zariadeniami na transformovanie lokálne vyrobenej biomasy, čo bude priaznivé pre životné prostredie a prinesie možnosť priameho zapojenia poľnohospodárov do reťazca“.

image004 image005

Zdroj: archív ABE

Problematikou decentralizácie systémov sa zaoberala aj Európska komisia, vo svojom oznámení [ 3 ] píše: „Decentralizácia energetického systému a výroby tepla sa zvyšuje z dôvodu vyššej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Ako však vyplýva zo scenárov, centralizované rozsiahle systémy, ako sú napríklad jadrové elektrárne, tepelné elektrárne na fosílne palivá alebo  na zemný plyn, a decentralizované systémy budú musieť vo zvýšenej miere spolupracovať. V novom energetickom systéme musí vzniknúť nová konfigurácia decentralizovaných a centralizovaných rozsiahlych systémov, ktoré budú závisieť jeden od druhého, napríklad keď miestne zdroje nie sú dostatočné, alebo sa menia v čase.“   O podmienkach realizácie oboch systémov sa v dokumente píše : „Voľby medzi centralizovaným alebo decentralizovaným kompostovaním, výrobou energie digesciou a rôznymi spôsobmi využívania vyrobenej energie – doprava, elektrina, výroba tepla budú závisieť od miestnych podmienok (energetický mix, možné synergie s ostatnými politikami) a mali by o nich rozhodovať členské štáty“.

O tom, či sa budú budovať decentralizované systémy zariadení na energetické využitie biomasy teda budú rozhodovať členské štáty samy. Podmienky na budovanie decentralizovaných systémov zariadení na energetické využívanie biomasy na Slovensku máme, sú to najmä výrobné odvetvia, charakterizované veľkým množstvom a dlhodobou garanciou produkovanej biomasy:

- V poľnohospodárstve, v odvetví živočíšnej vyroby, sa vyprodukuje na Slovensku do 10 mil. ton hnoja, hnojovice a exkrementov hospodárskych zvierat, ktoré je potrebné environmentálne vhodným spôsobom ošetriť, uskladniť a spracovať. Produkcia biomasy zo živočíšnej výroby je rovnomerne rozdelená po celom území Slovenskej republiky, podľa údajov poslednej inventarizácie fariem [ 5 ] v chove hovädzieho dobytka evidujeme 819 fariem spočtom zvierat nad 100 ks. Priemerný stav na jednu farmu je 420 ks zvierat. V chove ošípaných evidujeme až 160 fariem s počtom zvierat nad 500 ks, pričom priemerný stav zvierat na farmu je 3 125 ks ošípaných. V prípade riešenia hnojovej koncovky farmy, ktorou bude bioplynová stanica malého výkonu (do 250 kW), by sme mohli v krátkom čase vybudovať 400 až 500 malých decentralizovaných zariadení  na výrobu bioplynu. Tento môžeme následne energeticky využívať na výrobu elektriny alebo tepla.

- V komunálnej sfére máme na Slovensku okolo 100 obcí s počtom obyvateľstva v rozsahu od 5000 do 100 000, ktoré produkujú komunálny odpad a môžu využiť technológie na energetické spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu či už termickým rozkladom alebo anaeróbnou fermentáciou. Priemerná produkcia komunálneho odpadu na Slovensku je okolo 315kg/osobu/rok. Časť týchto zariadení by mohla byť projektovaná na spracovanie komunálneho odpadu spolu s poľnohospodárskou biomasou. Osobitnú pozornosť si bude vyžadovať odpadová biomasa z reštaurácií a zariadení verejného stravovania, z výroby potravinárskych výrobkov, z veľkoskladov a veľkopredajní s potravinárskymi produktami, ktoré je potrebné hygienicky nezávadne spracovať, tzv. hygienizácia  odpadov. Na Slovensku sa vyprodukuje asi 156 kg/osobu /rok potravinárskeho odpadu.

- Nevyužitá poľnohospodárska pôda, jej plochu predstavuje rozdiel vo výmere poľnohospodárskej pôdy podľa katastra  a výmery pôdy, na ktorú sa poberajú dotácie na poľnohospodársky využívanú pôdu. Táto výmera predstavuje asi 500 tis. ha, z tejto výmery plochu asi 77 tis. ha predstavuje orná pôda a asi 350 tis ha plocha trvalých trávnych porastov. Z tejto plochy by sme dokázali vyprodukovať biomasu pre cca130 až 150 BPS malého výkonu.

Na realizáciu decentralizovaného systému však nestačí len vyprodukovať biomasu, ale je potrebné vytvoriť aj vhodné legislatívne prostredie, a to najmäzvýšením účinnosti podpory pre energetické využívanie odpadovej biomasy z poľnohospodárstva a komunálnej sféry, vypracovaním a zavedením koordinovaného riadenia centralizovaného a decentralizovaného systému zariadení na výrobu elektriny a zavedenim povinnosti výkupu elektriny vyrobenej z odpadových druhov biomasy (poľnohospodárskej i komunálnej ) technológiou anaeróbnej fermentácie.  Z realizácie decentralizovaného systému zariadení na energetické využitie odpadových druhov biomasy nehľadajme len prínos pre prevádzkovateľa zariadenia vo forme „ zisku z vyrobenej elektriny“, alenajdôležitejším a celospoločenským  prínosom je environmentálne spracovanie a využitie biologicky rozložiteľného odpadu.

Prínosy

Relizáciou decentralizovaného systému zariadení na energetické využitie odpadových druhov biomasy predpokladáme dosiahnuť najmä nasledovné prínosy:

1) Podporíme ciele k zvýšeniu sebestačnosti SR v produkcii živočíšnych výrobkov, v súlade s Koncepciou rozvoja poľnohospodárstva SR na roky 2013 až 2020. Podporíme snahu o udržanie prevádzky fariem živočíšnej výroby a k nárastu stavov chovaných hospodárskych zvierat. Podporíme snahu o zavádzanie moderných technologických postupov, najmä hnojovú koncovku fariem, čím prispejeme aj k ochrane životného prostredia, ochrane poľnohospodárskej pôdy a krajinotvorbe. Priamym nadviazaním hnojovej cesty medzi farmou a bioplynovou stanicou, teda vylúčením skládkovania,  zabránime tvorbe emisií  amoniaku  asi 6 300 ton za rok a minimálne rovnaké množstvo emisií metánu.

2) V komunálnej sfére umožníme dosiahnuť plánované ciele v znížení podielu skládkovania biologicky rozložiteľných odpadov a podporíme ich energetické využívanie, čím dosiahneme zníženie tvorby amoniakových a metánových emisií do ovzdušia. Lokálnym využívaním vyrobenej energie pomôžeme samosprávam pri riešení dosahovania  úspory energií vo vlastných podmienkach (verejné osvetlenie a spotreba elektriny v obecných objektoch, úspory tepla na vykurovanie a pod.) V konečnom štádiu sú to úspory rozpočtových nákladov obcí.

3) V sociálnej sfére môžeme zavedením systému vytvárať pracovné miesta spojené s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov [ 4 ],energetickou efektívnosťou, odpadovým hospodárstvom a hospodárením s vodami, kvalitou ovzdušia, obnovou a zachovaním biologickej diverzity teda aj z odpadovej biomasy z poľnohospodárstva a komunálnej sféry a riešiť otázky zamestnanosti problémových, aj menej kvalifikovaných pracovných síl.  Realizáciou zariadení dosiahneme to, že výnosy z prevádzky zariadení zostávajú v danom regióne a prispievajú k jeho rozvoju.

Na záver: Energetické využívanie obnoviteľných zdrojov energie môže mať trvalo udržateľný charakter len vtedy, keď má trvalý ekonomický prínos, ak je ekologicky neškodné a celospoločensky akceptovateľné.

Literatúra:

[ 1 ]  Rusňák P., Pepich Š.: Koncepcia rozvoja poľnohospodárskych bioplynových stanícna

Slovensku, TSÚP Rovinka, máj 2013

[2] EUR-Lex 2013/C 341/04: Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na         Téma: „Bezpečnosť potravín a bioenergetika“, stanovisko z vlastnej iniciatívy

[ 3 ] KOM/2011/0885: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu    hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov. Plán postupu v energetike do roku 2050

[ 4 ] KOM/2014/0446 : Oznámenie Komisie európskemu parlamentu, Rade, Európskemu       hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov. Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest.Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta

[ 5 ] Štrukturálny cenzus fariem 2010 – komplexné výsledky, ŠÚ SR, číslo: 850-0070/2012,                        ISBN 978-80-8121-163-8

Zaradené v Agrobioenerfia číslo 1/2016 | Komentáre sú deaktivované

Záver

201601abe2

Časopis združenia pre poľnohospodársku biomasu 2/2015, ročník 9
Vydáva:
A.B.E. združenie pre poľnohospodársku biomasu, 900 41 Rovinka 326,
Redaktor: Ing. Štefan Pepich, PhD.
Redakčná rada: Prof. Ing. Ján Gaduš, PhD., Doc. Ing. Jan Piszczalka, PhD., Ing. František Zacharda, CSc., Ing. Štefan Pásztor, Ing. Miroslav Kušnír
Ilustračné foto: Ing. Š. Pepich, PhD.,
Adresa redakcie: Agrobioenergia, 900 41 Rovinka 326
Kontakt: Tel.: 0907 158 005 e-mail: stefan.pepich@gmail.com , f.zacharda@gmail.com www.abe.sk
Povolené: Ministerstvom kultúry SR pod evidenčným číslom: EV 3009/09 Redakcia nezodpovedá za obsahovú správnosť inzerátov a príspevkov. Príspevky neprešli jazykovou úpravou, nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame ISSN 1336-9660
 
Zaradené v Agrobioenerfia číslo 1/2016 | Komentáre sú deaktivované

Titulka

titulka022015-2

Zaradené v Agrobioenergia číslo 2/2015 | Komentáre sú deaktivované

Úvodník

10 rokov Agrobioenergie

Pred desiatimi rokmi 24. novembra  sa uskutočnilo prvé zasadnutie zakladajúcich členov združenia, ktoré sme nazvali Agrobioenergia. Pôvod názvu je v premene poľnohospodárskej biomasy na energiu. Programové zameranie bolo v poskytovaní technickej pomoci, poradenstva, v šírení poznatkov z oblasti energetického využívania poľnohospodárskej biomasy, v podpore  vzdelávania, poskytovania informácií, vydávania publikácií a v organizovaní odborných podujatí pre odbornú a laickú verejnosť. Dôležitou činnosťou bola spolupráca s orgánmi, organizáciami a inštitúciami, ktoré navrhujú a schvaľujú príslušné legislatívne, právne a technické normy a nariadenia a napomáhať poradenskou činnosťou pri ich tvorbe a aplikácii. Po dobu našej činnosti sme zorganizovali množstvo akcií, ktoré oslovili záujemcov o problematiku energetického využívania poľnohospodárskej biomasy. Základom pre organizovanie odborných podujatí je členstvo v združení takých organizácií a firiem, ktoré predstavujú popredné vedecké, výskumné a odborné pracoviská v danom odbore.  Medzi ne patria Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky v Rovinke, (dnes pod názvom Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky), ako zakladajúci člen združenia, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre v zastúpení Technickou fakultou a Fakultou európskych štúdií a regionálneho rozvoja, DANAGRA, s.r.o. Bratislava, ELTECO a.s. Žilina, RUDOS Ružomberok, s.r.o., MENERT s.r.o. Šaľa, UNITECH BJ s.r.o. Bardejov a QEL s.r.o. Bardejov.  Členskú základňu dopĺňajú poľnohospodárske podniky  PD Lieskovec, RaVOD Pata, PD Blatné, PD Pokrok Ostrov, PD Hlohovec, ORAGRO s.r.o., Oravské Veselé, KWS Semená s.r.o., Bratislava  a poľnohospodárske stredné školy v Ivanke pri Dunaji a v Topoľčanoch. Napriek malému jubileu, nechceme hovoriť o tom, čo sa podarilo urobiť ale trápi nás najmä to, čo sa nám nepodarilo. Nebolo našim cieľom energeticky využívať iba biomasu, ktorá sa dopestuje na ornej pôde, či už sa jedná o slamu husto siatych obilnín alebo kukuricu pestovanú na siláž, ale  žiaľ vývoj v podnikateľskom prostredí a pri súčasnej legislatíve rozhodol inak. Napriek tomu sme zaregistrovali aj pozitívne riešenia   zariadení na energetické využívanie biomasy, ktoré využívajú predovšetkým odpadové druhy biomasy, ktoré vždy robili poľnohospodárom starosti. Predovšetkým sa jedná o biomasu živočíšneho pôvodu, rastlinnú biomasu z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy alebo odpadovú biomasu z prostredia poľnohospodárskych fariem.

Budúcnosť energetického využívania poľnohospodárskej biomasy (ale aj biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu) v perspektíve najbližších rokov nie je ružová. Pripravujú sa nové prísnejšie smernice o nakladaní s vedľajšími živočíšnymi odpadmi z dôvodu znižovania emisií amoniaku a metánu do ovzdušia, v legislatíve sú prijaté nové prísnejšie zásady poskytovania podpory pre OZE a výroba elektriny z bioplynky bude limitovaná len pre vlastnú spotrebu (podľa výzvy z PRV).  Bude zaujímavé sledovať, ako sa podarí zosúladiť požiadavky legislatívy o podpore OZE s  požiadavkami rezortu (a spoločnosti) k zvýšeniu sebestačnosti SR v produkcii živočíšnych výrobkov, najmä  mäsa a mlieka, k nárastu stavov hospodárskych zvierat, tak ako sa uvádza v Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020.

Ing. František Zacharda, CSc

Prezident združenia Agrobioenergia

Zaradené v Agrobioenergia číslo 2/2015 | Komentáre sú deaktivované