Príhovor

z  plenárneho zasadnutia 20. ročníka Medzinárodnej konferencie TOP 2014
Častá Papiernička 10. až 12. 6. 2014

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi aby som pozdravil jubilejný  20. Ročník medzinárodnej konferencie Technika ochrany prostredia, TOP 2014 a zaželal jej úspešný priebeh rokovania. Pre mňa je česť, že sa môžem zúčastniť tejto konferencie v zastúpení KUVOZE – komory užívateľov a výrobcov obnoviteľných zdrojov energie, ako spoluorganizátora a súčasne, že KUVOZE môže prezentovať svoje odborné poznatky a názory v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, vo vystúpeniach svojich členov.KUVOZE privítalo rozhodnutie organizátorov zaradiť problematiku obnoviteľných zdrojov energie ako samostatnú pracovnú sekciu  tejto medzinárodnej konferencie.

Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla, s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje na krytie domáceho  dopytu je jednou zo základných priorít Energetickej politiky SR. K tomu aby sa dosiahol aj legislatívny rámec na podporu obnoviteľných zdrojov energie bol prijatý zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorý výraznou mierou prispel k vybudovaniu zariadení na výrobu elektriny najmä z fotovoltaických elektrární, bioplynových staníc na spracovanie biomasy, teplární a elektrární na drevnú štiepku, a malých vodných elektrární. Garantovaná výkupná cena elektriny, podľa vyhlášky URSO, garantovaná doba výkupu na 15 rokov a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, boli dostatočným lákadlom pre investorov a podnikateľov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov. No postupne sa ukázalo, že zákonom garantované podmienky, ktoré boli navyše znásobené aj nesprávnou cenovou reguláciou prinášajú neúmerné zisky pre investorov a finančné zaťaženie pre odberateľov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Najviac sa to prejavilo pri fotovoltaických elektrárňach s inštalovaným výkonom niekoľko megawattov, budovaných na poľnohospodárskej pôde (často i ornej pôde). Celkový pripojený výkon týchto zariadení bol viac ako 580 MW. Dnes po viacerých novelizáciách zákona i cenových úpravách sa síce výkon fotovoltaických zariadení obmedzil na 30 kW s povoleným umiestnením na strechy alebo fasády budov a regulovanou cenou s pôvodných 425,12 euro/MWh na dnešných 98,94 MWh. Samozrejme, že tieto fakty sa odzrkadlili aj na odpore spoločnosti voči týmto zariadeniam, napriek tomu, ža sa jedná o environmentálne najčistejší obnoviteľný zdroj energie.

Podobný charakter mal i doterajší rozvoj bioplynových staníc. Všetky koncepčné materiály o energetickom využívaní biomasy, vypracované po roku 2004 predpokladali, že sa bude spracovávať poľnohospodárska a lesná biomasa, ktorá bude mať odpadový charakter alebo charakter vedľajšieho produktu v poľnohospodárskej prvovýrobe. Aj návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorý bol schválený ako zákon č. 309/2009 Z.z., v pôvodnom znení predpokladal, že používanie biomasy vyprodukovanej cielene na ornej pôde, bude ohraničené 60 % hmotnostného podielu materiálov vstupujúcich  do bioplynových staníc. Pri schvaľovaní zákona však poslanci NR toto obmedzenie zrušili a tak sa do bioplynových staníc používajú predovšetkým materiály, ktoré majú najväčšiu výťažnosť bioplynu a zabezpečujú najrýchlejšiu návratnosť investície. A tým materiálom je práve kukuričná siláž, ktorá sa dopestuje na ornej pôde. V pôvodných koncepciách mala byť výroba elektriny len akési prilepšenie pre poľnohospodára, najviac rezonoval cieľ ako znížiť výrobné náklady v poľnohospodárskej prvovýrobe (náklady na energiu). Táto deformácia v energetickom využívaní biomasy sa stala živnou pôdou pre finančné skupiny a investorov, pretože poľnohospodári nemali dostatok finančných prostriedkov na budovanie bioplynových staníc a tým sa zmenil tento proces na podnikateľskú činnosť s malým prínosom pre energetiku a s malými výnimkami, takmer s nulovým prínosom pre poľnohospodárstvo. Z energetického hľadiska je podiel cca 70bioplynových staníc (ku koncu roka 2013) na celkovom inštalovanom výkone energetických zariadení na Slovensku menej ako 1 %, takže svojim inštalovaným výkonom nemôže vážnym spôsobom ovplyvniť stabilitu energetickej sústavy. Ale spotrebované množstvo kukuričnej siláže už vážnym spôsobom ovplyvňuje dostatok krmiva pre chov hovädzieho dobytka. Kým v roku 2012 bolo v prevádzke asi 40 BPS, ktoré spotrebovali podľa odborného odhadu 550 tis. ton KUKS, bola kŕmna dávka pre HD asi 9,85 kg/ks/deň, pri počte 70 BPS koncom roka 2013 sa spotreba KUKS zvýšila na 1000 tis. ton a kŕmna dávka pre HD sa znížila na 7,12 kg/ks/deň  a za predpokladu, že v roku 2014 dosiahne počet pripojených BPS 90 ks, tak v dôsledku zvýšenej spotreby KUKS pre BPS, sa kŕmna dávka môže znížiť až na 6,05 kg/ks/deň HD. Takýto vývoj môže veľmi vážnym spôsobom ohroziť zvyšné chovy hovädzieho dobytka pre nedostatok krmiva a to je už v priamom rozpore so zámermi vlády na zvýšenie produkcie živočíšnych produktov a zlepšenie sebestačnosti vo výžive obyvateľstva do roku 2020.

Je najvyšší čas zastaviť tento negatívny vývoj a vrátiť sa k pôvodnému zámeru využívania obnoviteľných zdrojov energie, osobitne biomasy tak, aby jej využívanie bolo v súlade so zámermi trvalo udržateľného vývoja spoločnosti. Sústrediť pozornosť na iné, odpadové (druhotné) druhy biomasy, predovšetkým na biomasu živočíšneho pôvodu (hnoj, hnojovica, exkrementy zvierat), biomasu z nevyužitých plôch poľnohospodárskej pôdy ale aj biomasu z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu.  Musíme si uvedomiť, že tieto druhy biomasy sa produkujú neustále popri existencii spoločnosti a tak,  napriek dlhodobému stálemu poklesu stavov hospodárskych zvierat v SR, je každoročne vyprodukované množstvo biomasy živočíšneho pôvodu vo forme maštaľného hnoja, hnojovice či exkrementov v objeme okolo 10 mil. ton, z ktorého je možné dosiahnuť anaeróbnou fermentáciou 270 – 300 mil. m3 bioplynu, ktorého energetický potenciál predstavuje cca 5,94 PJ.  Táto biomasa by postačovala zásobiť asi 210 BPS s priemerným inštalovaným výkonom 250 kW.

Ďalším zdrojom produkcie biomasy na výrobu bioplynu je nevyužitá poľnohospodárska pôda vo  výmere cca 350 tis. ha plochy TTP a cca 77 tis ha ornej pôdy, na ktorej by sme  napríklad cieleným pestovaním  energetických plodín alebo ošetrovaním a zberom trávnych porastov, mohli vyprodukovať odhadom asi 2 500 tis ton zelenej hmoty, ktorá by sa dala taktiež využiť ako substrát do BPS  na produkciu bioplynu s odhadovaným potenciálom asi 7,5 PJ.Touto biomasou by sa dalo  zásobovať okolo 130 BPS rôznych výkonov.

V komunálnej sfére sa vyprodukuje každoročne okolo 1 700 000 ton komunálneho odpadu, z ktorého je asi 50 % biologicky rozložiteľný odpad. Z celkového množstva sa predpokladá , že asi 35 % odpadov (viac ako 500 tis. ton) je vhodných na spracovanie technológiou anaeróbnej fermentácie. Prijaté dokumenty Ministerstva životného prostredia SR (napr. Program odpadového hospodárstva SR na roky 2011 – 2015, uznesenie vlády SR č. 69/2012) predpokladajú so spracovaním biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu technológiou anaeróbnej fermentácie a v prijatých záväzných opatreniach  podporujú  budovanie  BPS. Do tejto kategórie môžeme počítať aj s reštauračným odpadom, odpadom z priemyselných prevádzok a potravinárskych výrob. Energetický potenciál takéhoto odpadu predstavuje asi 1,7 PJ.  Odhadom môžeme počítať so 150 až 200 BPS s priemerným výkonom 150 – 250 kW.

Odhadovaný energetický potenciál týchto druhov biomasy predstavuje asi 15 PJ, čo je takmer 20 % spotreby energie na Slovensku ( cca 800 PJ). Pre názornosť môžeme uviesť, že tento energetický potenciál by stačil na zásobenie cca 375 000 domácností v 3 – izbovom byte (4- členná rodina) ročne. Ak sa touto problematikou nebudeme zaoberať a nebudeme jej riešenie podporovať, budú sa množiť poľné hnojiská, lagúny, skládky odpadov a krajina bude zarastať burinou a náletmi drevín a krov. 

Je isté, že pokiaľ bude existovať ľudská spoločnosť so všetkými druhmi činnosti, bude existovať pôdohospodárstvo a výroba potravín, budú existovať dedinské a mestské osídlenia, tak sa budú  produkovať aj odpady poľnohospodárskeho a komunálneho charakteru i z priemyselnej výroby a ich ekologické a ekonomické spracovanie na energetické alebo materiálové využitie bude podmienkou trvalo udržateľného vývoja spoločnosti. Ak vychádzame z týchto predpokladov, tak môžeme konštatovať, že využívanie obnoviteľných zdrojov energie je záležitosť celospoločenská a nemôžeme ho obmedziť iba na výrobu elektriny. Je pravdou, že takmer každý vládny alebo rezortný dokument pred prerokovaním uvádza vo svojej dôvodovej správe aké prínosy bude mať využívanie daného obnoviteľného zdroja pre spoločnosť,  ale nakoniec v praxi skončí všetko iba pri peniazoch, akoby iné prínosy ani neexistovali. A pritom ochrana životného prostredia, ochrana ovzdušia, spodných vôd sú nemenej dôležitým prínosom, ďalej tvorba a ochrana prírody a krajiny, rozvoj vidieka sú taktiež dôležitým prínosom, oblasť sociálnej sféry, zamestnanosť najmä na vidieku alebo rozvoj vidieckych oblastí. V nemalej miere je význam obnoviteľných zdrojov energie aj v oblasti znižovania závislosti Slovenskej republiky na dovoze primárnych energetických zdrojov zo zahraničia, vieme že táto závislosť je veľmi vysoká. Diverzifikácia zdrojov môže prispieť aj k zvyšovaniu energetickej bezpečnosti štátu, môže eliminovať nebezpečenstvo výpadku energií  v obdobiach plynových kríz, ako bolo v roku 2009 a ako sa ukazuje aj v tomto období. V tomto duchu musíme vidieť význam obnoviteľných zdrojov energie ako celospoločenskú záležitosť a aj legislatívne prostredie na ich vyššie využitie musí tento celospoločenský význam zohľadňovať. Podpora OZE sa nesmie v legislatívnej rovine premietať len vo forme vyrobenej elektriny a tepla do zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorého gestorom je ministerstvo hospodárstva, ale obnoviteľné zdroje energie si musia svojimi prínosmi  nájsť svoje miesto v celej plejáde iných súvisiacich zákonov. Politika podpory OZE sa musí prejaviť predovšetkým v environmentálnej legislatíve – zákon o odpadoch, o ochrane ovzdušia, vodný zákon a pod. Mimoriadne dôležitou podporou zmysluplného budovania a teritoriálneho umiestnenia OZE je legislatíva v gescii ministerstva pôdohospodárstva – riešenie koncovky fariem v živočíšnej výrobe, odpadovej koncovky poľnohospodárskych a potravinárskych výrob, ochrana pôdneho fondu a iných. Nemenej dôležitým rezortom, ktorého sa dotýka problematika využívania OZE je rezort práce, sociálnych vecí a rodiny z pohľadu riešenia pracovných miest a zamestnanosti a miestom, kde všetko začína a končí, sú samosprávy obcí,  miest  a vyšších územných celkov. Jedine koordinovaným prístupom a aktívnou účasťou zainteresovaných rezortov a inštitúcií pri príprave legislatívneho prostredia v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie môžeme docieliť ich ekologické a ekonomické celo spoločenské uplatnenie.

Diskreditácii OZE v očiach verejnosti, v dôsledku chýb minulých rokov je potrebné predchádzať s najvyššou zodpovednosťou a vyššiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie je potrebné zvýšiť ich kredit z pohľadu prínosov, ktoré OZE našej spoločnosti ponúkajú. Iba čestné, neglorifikované, pravdivé a zrozumiteľné informácie o OZE, korektné priznanie si chýb v presadzovaní OZE a dobre nastavený systém ich podpory môžu znamenať prínosy, o ktoré nám od samého začiatku ide.

Pri týchto aktivitách budeme hľadať cesty na koordinovaný postup aj s inými záujmovými združeniami a organizáciami doma i v zahraničí, v snahe  presadzovať vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie v súlade s koncepciou trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti.

Energetické využívanie obnoviteľných zdrojov energie môže mať trvalo udržateľný charakter len vtedy, keď má trvalý ekonomický prínos, ak je ekologicky neškodné a celospoločensky akceptovateľné.

Ing. František Zacharda, CSc

Prezident združenia AGROBIOENERGIA

v spolupráci a zastúpení KUVOZE

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 2/2014. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.