Príhovor

TANIER ALEBO BIOENERGIA

Pri ostatnej návšteve jedného významného výskumného pracoviska v Nemecku, ktoré sa zaoberalo problematikou výskumu energetického využitia biomasy a pri úvodnom informačnom mítingu, nás vedúci vedeckého kolektívu  informoval o postupe rozhodovania pri formulovaní cieľov a zamerania výskumných projektov v budúcnosti a pritom odznela už spomenutá fráza „tanier alebo bioenergia“. Spočiatku sme tomu nevenovali veľkú pozornosť ale po dlhšie trvajúcej diskusii sme pochopili podstatu myšlienky ukrytú v tomto jednoduchom prirovnaní. Na úvod je potrebné uviesť, že v nemeckej encyklopédii pod pojmom „bioenergia“ sa označuje energia získaná z biomasy. Pritom to môže mať rôzne formy, ako teplo, elektrická energia alebo aj palivo pre spaľovacie motory. Je teda zrejmé, že sa jedná o obnoviteľný zdroj energie, ktorého základom je biomasa. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009:  „Biomasa  sú rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a  príbuzných odvetví  vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu“. Pôvod biomasy musíme hľadať predovšetkým v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a aj predpoklady pre energetické  využitie biomasy sú najpriaznivejšie práve v týchto odvetviach.  Bola prijatá i zásada, že využitie biomasy na energetické účely bude predovšetkým v odvetví, kde sa biomasa vyprodukuje a až potom sa bude realizovať na trhu s biomasou. Cieľom tejto myšlienky bolo pomôcť poľnohospodárskemu podniku znížiť náklady na spotrebu energie v poľnohospodárskej prvovýrobe. Niektoré poľnohospodárske podniky, ktoré produkovali vlastnú biomasu (slamu),  sa chopili príležitosti, najmä pri budovaní zariadení na výrobu tepla, či už sa jednalo o malé kotle s výkonmi okolo 25 až 50 kW, alebo stredne veľké kotle s výkonom okolo 300 kW alebo kotle s výkonom jeden až niekoľko MW   pre sušiarne zrnín. Určite svoje rozhodnutie neoľutovali, pretože pri stále rastúcich cenách zdrojov energie, najmä zemného plynu, sa návratnosť ich investície pohybovala v rozmedzí 2 až 3 roky. A neutrpela ani poľnohospodárska pôda, pretože podiel spotrebovanej biomasy vo forme slamy predstavuje cca 10 až 15 % z celkovej produkcie, ostatná slama sa môže využiť v živočíšnej výrobe alebo na zapracovanie do pôdy. Najdôležitejšie však na tejto realizácii je to, že podnik zachoval svoje pôvodné podnikateľské zameranie a popritom znížil náklady ne energiu oproti pôvodnej spotrebe. Objektívne treba povedať, že takéto riešenie nie je investične tak vysoko náročné ako riešenie energetického využitia biomasy na výrobu elektriny a tepla technológiou anaeróbnej fermentácie v bioplynových staniciach. Tento smer energetického využívania biomasy sa práve z dôvodu vysokej investičnej náročnosti rozvíjal iba vďaka prijatému zákonu č. 309/209 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odstránili sa neistoty a riziká pre investorov z pohľadu návratnosti investícií, zákon garantoval výkupnú cenu elektriny a dobu výkupu na 15 rokov. Napriek tomu, len málo poľnohospodárskych podnikov  realizovalo takúto investíciu bez finančnej pomoci banky alebo iného silného partnera, z ktorého sa stal spoločník alebo často rozhodujúci vlastník zariadenia.  Poľnohospodár sa vo väčšine prípadov  kreoval do funkcie dodávateľa suroviny pre zabezpečenie chodu bioplynovej stanice. Tieto nové podmienky umožnili na Slovensku rozvoj budovania bioplynových staníc tak, že koncom roka 2012 bolo,  podľa odborných odhadov zapojených asi 40 BPS (v poľnohospodárstve) a ďalších asi 50 BPS bolo v rôznom štádiu stavebnej rozpracovanosti. Tieto údaje už dnes asi neplatia, pretože proces výstavby pokračuje a medzičasom bolo ukončených viacero nových bioplyniek.  Celkový elektrický výkon zapojených BPS ku koncu roka 2012 bol  cca 32 – 34  MWe,  priemerný inštalovaný elektrický výkon bol asi 840  kWe. Nastúpený smer budovania bioplynových staníc je z technologického hľadiska zameraný na spracovanie kukuričnej siláže. Podľa odborného odhadu až 80 % vstupného materiálu do bioplynky predstavuje kukuričná siláž a zvyšok sú iné odpadové druhy biomasy. Celkove spotreba kukuričnej siláže pri stave bioplyniek ku koncu roka 2012 bola asi 550 tis ton ročne, čo je asi 25 % celkovej produkcie siláže na Slovensku. Ak sa bude tento trend ďalej realizovať týmto smerom, tak pre 90 bioplyniek budeme potrebovať až 1 200 tis. ton kukuričnej siláže a to je viac ako 50 % celkovej produkcie siláže na Slovensku. Aké môžu byť dôsledky takéhoto vývoja? Uvediem niekoľko čísel, ktoré signalizujú nebezpečenstvo súčasného vývoja.  Pri stave bioplyniek ku koncu roka 2012 a počte chovaných kusov dobytka máme k dispozícii v priemere len 9,92 kg kukuričnej siláže na kus a deň, ak sa bude realizovať výstavba bioplyniek na kukuričnú siláž v počte 90 ks, tak sa zníži priemerná denná dávka siláže na 6,02 kg  na kus a deň. Každý chovateľ si ľahko spočíta dôsledky takéhoto „vykrmovania“ dobytka na jeho produkciu, či mäsa alebo mlieka. Dostávame sa k zásadnej téze, ktorá doteraz platila a to že poľnohospodárstvo je odvetvie, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie výživy obyvateľstva, je základom existencie spoločnosti. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre zvieratá a vedľajšími produktmi sú suroviny pre potravinársky a ľahký priemysel.

Verím, že tieto tézy budú platiť i v ďalekej budúcnosti.

A tu je podstata načrtnutého problému a priestor na diskusiu pre odborníkov:  „tanier alebo bioenergia“.  Okamžite sa vynárajú v mysli otázky: Budeme produkovať potraviny u nás doma alebo ich budeme dovážať ? Vytvoríme z nášho poľnohospodárstva podsektor energetiky?  Atď…. Otázok podobného charakteru sa natíska ešte oveľa  viac.

Energetické využívanie biomasy môže mať trvalo udržateľný charakter vtedy, keď má trvalý ekonomický prínos, ak je ekologicky neškodné a celospoločensky akceptovateľné.

Ing. František Zacharda, CSc.

prezident A.B.E.

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 2/2013. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.