Strednodobá perspektíva energetického segmentu slovenského poľnohospodárstva vrátane analýzy jeho silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození

Štefan TÓTH1, Jozef Víglaský2 , Pavol Porvaz1

 1Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany – Výskumný ústav agroekológie Michalovce, Špitálska 1273/12, 071 01 Michalovce, tel. +421 56 6443 888, toth@minet.sk, porvaz@minet.sk

2Technická univerzita vo Zvolene –  Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky, T.G. Masaryka 2117/24, 96053 Zvolen, tel. +421 455206875, jozef.viglasky@tuzvo.sk

 

Úvod 

Slovenská republika sa v roku 2013 nachádza v situácii, kedy na jednej strane má vytýčené ciele v oblasti využívania obnoviteľných nosičov energie (ONE) s medzinárodným dopadom, na druhej strane sa jej nedarí tieto ciele napĺňať. Členské krajiny EÚ v súčasnosti takmer polovicu svojej spotreby energie pokrývajú dovozom z krajín mimo Európskeho spoločenstva. Pre posilnenie energetickej sebestačnosti, členské krajiny EÚ kladú čoraz väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov a nosičov energie. Ambicióznym cieľom EÚ do roku 2020 je dosiahnuť 20 %-ný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie. Záväzkom Slovenska je krytie svojich celkových energetických potrieb cez obnoviteľné zdroje energie v rozsahu 14 % (podľa prílohy 1 Smernice 2009/28/ES povinnosť zvýšiť využívanie ONE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020; Víglaský a Mikeš, 2013).

Pre zobrazenie pokračovania článku sa prosím prihláste. Nemáte ešte prihlasovacie údaje? Zadarmo sa zaregistrujte.

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 3/2013. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.