Úvodník

Podpora OZE…. po novom

Od prijatia zákona č. 309/2009 Z.z.  z 19. júna 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, uplynulo už päť rokov a za tú dobu bolo schválených v národnej rade SR celkom 8 legislatívnych zmien v znení tohto zákona. Niektoré zmeny boli racionálne a účelné ale iné naopak neznamenali žiadny prínos pri podpore obnoviteľných zdrojov energie. Žiaľ, všetky zmeny majú spoločné smerovanie  a tým je postupný tlak na znižovanie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.Ani ostatná novela zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore… nevybočila z tohto smerovania napriek tomu, že podporuje vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla a zavádza podporu spoluspaľovania plynov, ktoré vznikajú ako produkt v metalurgickom výrobnom procese.

S akou podporou teda môžu počítať producenti biomasy, poľnohospodári a lesníci, ktorej technický potenciál je najväčší medzi obnoviteľnými zdrojmi energie na Slovensku? Ak sa zameriame na paragrafové znenie zákona, platné od 1.1.2014, tak v § 3 – Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny, sa definuje ods.(1). : Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje

a) prednostným

1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy,

2. prístupom do sústavy,

3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny,

b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené priamo alebo prostredníctvom miestnej distribučnej sústavy, za cenu elektriny na straty. Cenou elektriny na straty je aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav; ceny elektriny na účely pokrytia strát pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav sú schválené alebo určené úradom,

c) doplatkom, pričom doplatkom sa rozumie rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené alebo na vymedzenom území ktorého sa nachádza.

d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

To znamená, že v princípe poznáme tieto štyri formy podpory, pričom podpora podľa  písm. a) (a – prednostné pripojenie, prístup do sústavy a prenos ) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon.

V prípade, že podpora sa bude realizovať podľa písmena b) (odberom elektriny …za cenu na pokrytie strát) a podľa písmena c) (doplatkom), potom je elektrický výkon ohraničený hodnotou 125 MW, avšak pre podporu doplatkom je táto hranica iba 5 MW. Ďalšie špecifiká sú pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, využitie tepla a pre veternú energiu.

Ak sa bude realizovať podpora aj podľa písmena d), t.j. prevzatím zodpovednosti za odchýlku, tak inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny musí byť menší ako 1 MW.

V prípade, že sa poskytne podpora podľa  písm. b), c) a d), t.j. (b) odberom elektriny….. za cenu elektriny na straty, a c) doplatkom) a (d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku),táto sa  vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov. Ak si neuplatníme podporu doplatkom ale iba odberom elektriny za cenu na straty a prevzatím zodpovednosti za odchýlku a ohraničíme inštalovaný výkon zariadenia na 500 kW, potom môžeme poberať túto podporu po celú dobu životnosti zariadenia.

V popise možností poskytovanej podpory je evidentná snaha o znižovanie inštalovaného elektrického výkonu zariadenia na výrobu elektriny vo vzťahu k poskytovanej podpore.  Na biomasu sa viaže ešte jedno obmedzenie podpory a to v ods. (8) : Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce biomasu alebo produkt jej spracovania sa podpora podľa odseku 1 písm. c) (c) doplatkom), vzťahuje v prípade nového zariadenia len  na množstvo vyrobenej elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh vrátane. Na účely výpočtu sa podľa odseku (4) započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm. a) a do výpočtu sa nezapočíta elektrina, ktorá je vyrobená:

a)z biomasy, ktorá ako vstupná surovina pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri spracovaní na jej produkt nespĺňa parametre kvality podľa § 19 ods. 2 písm. h), tohto zákona.

To znamená, že pri ročnej prevádzkovej kapacite 8000 Mth môže byť inštalovaný výkon zariadenia 5 MW a pritom sa musí  zohľadniť Vyhláška  URSO č. 490/2009, § 6,  odsek 1,2 a 3.   -  (3) Ak je biomasa vyrobená z dreva, musí okrem kvality podľa odseku (1) spĺňať aj podmienku zaradenia dreva do kvalitatívnej triedy VI podľa technických noriem.1)  Napríklad STN 48 0055 Kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny a STN 48 0056 Kvalitatívne triedenie listnatej guľatiny. Pričom kvalitatívna trieda VI: surové drevo, ktorého kvalita neumožňuje priemyselné spracovanie, ale je využiteľné ako zdroj energie. Teda len také drevo, ktoré sa nedá využiť ako surovina na priemyselné výrobky.

Ďalej stojí za pozornosť, najmä pre poľnohospodárov ods. 11, v ktorom sa popisuje podpora pre zariadenia výrobcu elektriny, ktoré spaľujú bioplyn získaný v procese anaeróbnej fermentácie alebo plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej  50 %  tepla, ktoré však nezahrňuje teplo na technologické účely vlastného zariadenia na výrobu elektriny, sa znižuje cena elektriny o 30 %. Táto požiadavka však neplatí v prípade, že sa jedná o zariadenie spaľujúce bioplyn s výkonom do 250 kW, ktoré využíva menej ako 40 %  hmotnosti biomasy dopestovanej na ornej pôde. V tomto prípade sa teplo, ktoré sa spotrebuje na spracovanie v technologickom procese (napr. dosúšanie odseparovanej tuhej časti biokalu), môže započítať do dodávky 50 % využitého tepla. Tieto požiadavky sú nasmerované na podporu spracovania odpadovej biomasy zo živočíšnej výroby, odpadovej biomasy z nevyužitej poľnohospodárskej pôdy alebo iných odpadov na poľnohospodárskom podniku a na podporu malých výkonov BPS.

Ale „čerešničkou na torte“ tejto novely zákona je nové znenie § 6, ods. (5) : „ Podpora podľa § 3 ods. 1 písm. b)  (odberom elektriny za cenu elektriny na straty,) a c) (doplatkom,)  sa neposkytuje, ak pri výstavbe, rekonštrukcii alebo modernizácii zariadenia na výrobu elektriny1) bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu“.

Kým do konca roka 2013 sa v prípade poskytnutia podpory zo štátneho rozpočtu krátila výkupná cena podľa § 6. ods. 5, o určité percentá v závislosti od výšky podpory, tak po 1.1.2014 v prípade poskytnutia dotácie zo štátneho rozpočtu (aj nenávratného príspevku z fondov EU),už nebude žiadna podpora podľa § 3 ods. 1 písmeno b) a c). To znamená, že poľnohospodári, ktorí požiadajú o dotáciu na základe príslušného opatrenia pripravovaného Operačného programu PRV na roky 2014-2020, na vybudovanie bioplynovej stanice na spracovanie akéhokoľvek odpadu (ŽV, RV, nevyužitá pôda a pod.) musia počítať s tým, že vyrobenú elektrinu si musia spotrebovať vo vlastnom podniku alebo si nájdu odberateľa elektriny za dohodnutú cenu. Táto cena však už nebude dotovaná podľa zákona, ale bude to  jednoducho trhová cena.

Aj keď sa zdá, že novela zákona 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, z dňa 22.10.2013, v niektorých ustanoveniach sa prikláňa k budovaniu menších zariadení na spracovanie odpadovej biomasy (ods. (8) a ods. (11)), nemôžeme sa ubrániť dojmu, že spôsob podpory má v konečnom dôsledku reštrikčný charakter. Zákon nezohľadňuje žiadne iné podmienky využívania obnoviteľných zdrojov energie, menovite biomasy, jedine výrobu elektriny a tepla, pričom práve vo výrobe elektriny je naša republika už sebestačná.Ako keby ani iné výhody pri využívaní OZE ani neboli. Ešte že pri predkladaní koncepčných a legislatívnych dokumentov zdôvodňujeme ich potrebu práve týmito benefitmi, ako sú ochrana životného prostredia, tvorba a údržba krajiny, rozvoj vidieka a sociálna sféra, pritom aj oficiálni predstavitelia spoločnosti práve tieto argumenty zvýrazňujú ako svoje politické ciele. Žiaľ v spôsobe podpory sa ale tieto argumenty nezohľadňujú.

Ing. František Zacharda, CSc

prezident Združenia Agrobioenergia

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 1/2014. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.