Z domova

Skryté príbehy biopalív

Pravda 7.8.2013 – Biopalivá naozaj nie sú zodpovedné za hladujúcich ľudí z tretieho sveta a nezvyšujú ceny potravín. Kukurica, obilniny, repka olejná a iné plodiny, z ktorých sa vyrábajú, nevytláčajú z polí plodiny určené na potravinársku výrobu. To sú fakty a nezmení na tom nič krik potravinárskych a petrochemických lobistov, ktorí v poslednom čase na priemysel biopalív útočia z každej strany. Aj prognostík Richard Filčák vo svojom článku (5. 8.) sa poriadne mýli. Vlani svet vyprodukoval 2,2 miliardy ton obilia, čiže viac, ako by boli schopní všetci obyvatelia našej planéty zjesť. Iba v Európskej únii dnes máme zhruba dva milióny hektárov nevyužitej ornej pôdy a na produkciu surovín určených na výrobu biopalív sa využívajú necelé dve percentá poľnohospodárskej pôdy! Európa a najmä EÚ sa často púšťajú na tenký ľad globálnych snáh o záchranu sveta a pomoc zaostalým štátom. Loby proti biopalivám preto šikovne vyťahuje príklady, keď v rozvojovej krajine farmár začal pestovať napríklad kukuricu a už nie pšenicu. V dôsledku toho tam vraj ľudia hladujú, prípadne ešte horšie, klčujú lesy, aby dokázali nakŕmiť nenásytný gágor priemyslu biopalív. Opäť čistý blud. Napríklad Brazília zdvojnásobila produkciu biopalív a zároveň zdvojnásobila aj výrobu a vývoz potravín. A navyše zároveň znížila deforestáciu pôdy o 76 percent. Nehovoriac o tom, že súčasne predstavila program boja proti chudobe. Možno by som vedel prijať časť kritiky a súhlasiť s názorom, že je správne tlačiť vývoj výroby biopalív do oblastí, kde nebudú potrebovať poľnohospodárske produkty. Určite by bolo lepšie, keby sa biopalivá vyrábali z rias, použitého oleja, slamy, dreva a podobne. A ony sa raz aj takto vyrábať budú. Dnešným kritikom ale o toto nejde. Podľa platnej smernice EÚ je do konca roka 2020 v pláne stav, keď bude biopalivová zložka tvoriť 10 percent z každého litra nafty alebo benzínu. Má (či malo?) ísť o biopalivá prvej generácie, teda vyrábané z poľnohospodárskych produktov. Smernica sa má zmeniť a biopalivá prvej generácie už budú tvoriť iba polovicu z 10 percent. Zvyšok majú byť biopalivá druhej generácie ‑ z rias, starého oleja, slamy atď. Autorom tohto návrhu a všetkým záujmovým skupinám, ktoré za nimi stoja, neverím ich úprimnú snahu z jedného jediného dôvodu. Vedia a musia vedieť, že biopalivá druhej generácie ešte nevieme a v dohľadnom čase ani nebudeme schopní masovo komerčne vyrábať. Vývoj a výskum jednoducho nepohneme umelo vpred. Taký zásah by znamenal silný úder priemyslu biopalív, ktorý veriac súčasnej smernici investoval do výroby a vývoja stámilióny eur. Úder by oslabil nové, vitálne a veľmi rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie, ktoré zrejme niekomu prekáža. Hádam nie je náhoda, že hlavný kritik biopalív, šéf potravinárskeho koncernu Nestlé, sedí v predstavenstve firmy ExxonMobil. Mimochodom, Nestlé napríklad v prvej polovici roka 2012, keď rástli ceny všetkých komodít, vykázal v pohode zisk štyri miliardy eur, vôbec mu neklesol. Kritici biopalív sú teda vysoko ziskoví a silní hráči. Na strane biopalivového priemyslu takých nenájdete. Proti zmene smernice EÚ bojujú najmä farmári ‑ prvovýrobcovia. V tomto priemysle totiž našli stabilného a poctivého zákazníka, ktorý pravidelne platí férovú cenu za ich produkty. A kto iný, ak nie farmár, najlepšie vie, koľko pôdy a kde leží ladom? Alebo ako a čo na svojich poliach pestovať? Vrátane tých našich, slovenských. 

 

Pre zobrazenie pokračovania článku sa prosím prihláste. Nemáte ešte prihlasovacie údaje? Zadarmo sa zaregistrujte.

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 3/2013. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.