Z domova

Použitý kuchynský olej je možné odovzdať na 15 čerpacích staniciach 

Bratislava (TASR) – Spoločnosť Slovnaft rozšírila svoj ekologický projekt Aj kvapka oleja sa ráta. Použitý kuchynský olej tak môžu občania odovzdať na 15 vybraných čerpacích staniciach v rámci Slovenska. “Jeden deciliter kuchynského oleja môže znečistiť až 1000 litrov vody,” upozornila rafinéria. Použitý kuchynský olej vie Slovnaft využiť tak, aby nezaťažoval životné prostredie priamo. Dá sa totiž použiť ako prísada pri výrobe biozložky motorových palív. Z jedného litra oleja je možné vyrobiť 0,9 litra tejto biozložky. Olej je v súčasnosti možné odovzdať na 15 čerpacích staniciach v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Zvolene, Košiciach, Prešove a Humennom. Vhodné sú všetky druhy rastlinných olejov, ktoré zostanú po vyprážaní na panvici alebo vo fritéze, ale aj oleje, ktoré slúžia ako nálev potravín, napríklad sušených paradajok, syra, či rýb v konzerve. Olej nesmie obsahovať zvyšky vody, potravín, ani prídavky stužených, či živočíšnych tukov. Tie totiž po vychladnutí tuhnú a mohli by poškodiť vozidlo. Odporúča sa olej po vychladnutí zliať cez sitko do suchej a čistej PET fľaše a tú následne odovzdať obsluhe na čerpacej stanici.

Novela umožní väčší výrub v okolí obcí

Správy RTVS -  Už v najbližších mesiacoch by mohla začať platiť novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Jej návrh vyvolal veľký rozruch. Podľa ochranárov ide o začiatkom devastácie slovenských lesov. Na zasadnutí parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vyvolávalo najväčšiu kontroverziu zjemnenie legislatívy okolo výrubu v extravilánoch obcí na takzvaných bielych plochách, ktoré sú dnes vedené ako poľnohospodárska pôda, no väčšinou sú zarastené krovím a mladými drevinami. Ide o takmer 250‑tisíc hektárov zarastených lúk a pasienkov po celom Slovensku. Ochranári argumrntujú tým, že doteraz boli stromy z náletov chránené tým, že výrub bol možný len do priemeru  40 cm. Podľa novely zákona by bolo možné bez obmedzení vyrúbať stromy s obvodom až 80 centimetrov. Za zjemnením legislatívy je podľa ochranárov tlak spracovateľov biomasy, ktorej využívanie dotuje aj štát. Spracovatelia by sa tak dostali k obrovskému zdroju suroviny. Predkladateľ návrhu Ministerstvo životného prostredia argumentuje tým, že doteraz boli tieto plochy vylúčené z akejkoľvek produkcie a samozrejme štát si nemôžme dovoliť  takú veľkú výmeru poľnohospodárskej pôdy nechať bez využitia.

 

Biopalivá nevplývajú na potravinovú bezpečnosť

Pravda – Pestovanie kukurice na výrobu bioetanolu či repky na produkciu metylesteru, ktoré sú v celej Európskej únii povinnými zložkami pohonných látok, neohrozuje potravinovú bezpečnosť Slovenska ani neprispieva k zdražovaniu potravín. Na Slovensku leží ladom už 400‑tisíc hektárov pôdy, ktorá môže slúžiť tak na potravinárske, ako aj energetické účely.  Po rozpade potravinárskeho priemyslu a živočíšnej výroby, ktorá spotrebúvala dve tretiny z celkovej produkcie obilnín, sa stali spracovatelia biopalív alternatívou, ktorá umožnila poľnohospodárom plynulé hospodárenie na pôde. Tvrdí to predseda PD Devio Nové Sady Ivan Oravec, ktorý dlhé roky viedol roľnícku samosprávu.  Oravec poukázal na to, že po tom, čo skupina Palma Group prestala lisovať repku a stala sa dovozcom oleja, hľadali poľnohospodári možnosť, komu by mohli predávať repku a kukuricu. “Ešte pred piatimi ‑ siedmimi rokmi sme mali rastlinné tuky a oleje zo slovenskej repky, bravčové mäso zo slovenskej kukurice. Dnes je v troskách živočíšna výroba aj produkcia rastlinných olejov z vlastnej produkcie. Nebyť spracovateľov biopalív, prakticky všetka produkcia repky by musela ísť na export,” hovorí Oravec.  Najväčší výrobcovia bioetanolu a metylesteru ‑ leopoldovské spoločnosti Enviral a Meroco ‑ spracujú ročne okolo 300‑ti‑síc ton kukurice a 200‑tisíc ton repky. Táto spotreba neohrozuje súčasnú ani budúcu výrobu mäsa či mlieka na Slovensku. Poukazuje na to predseda Zväzu výrobcov krmív a skladovateľov obilnín Marián Uhrík. “Na Slovensku sa ročne dopestuje od 900‑tisíc ton až 1,2 milióna ton kukurice. Na výrobu kŕmnych zmesí sa minie len 200‑tisíc ton. Keby sme hneď dosiahli 80‑percentnú sebestačnosť v mäse, zvýšila by sa spotreba kukurice na 400‑tisíc ton. Stále je tu teda priestor na výrobu biopalív, ktorá nijako nebude ohrozovať domácu produkciu potravín,” tvrdí Marián Uhrík. Priemysel biopalív patrí k najmladším energetickým odvetviam v Európe i USA. V posledných rokoch čelí kritike najmä zo strany environmentálnych združení, že sa pričinil o odlev obilnín a olejnín do rafinérií zameraných na produkciu bioetanolu a metylesteru a prispel tak k zdražovaniu základných potravín. “Nie je to pravda,” ohradzuje sa Róbert Spišák, šéf Združenia pre výrobu a využitie biopalív. Upozorňuje na správu Svetovej banky, podľa ktorej za zvýšenie cien potravín môžu najmä fosílne palivá ‑ predovšetkým vysoké ceny ropy. K zvyšovaniu cien obilnín prispeli aj burzové špekulácie a aj dopyt po mäse z rastúcich ekonomík, ako je Čína, India či Vietnam. Nehľadiac na to Európska únia mení svoju pôvodnú probiopalivovú orientáciu. Podľa aktuálne platnej smernice sa má primiešavať do palív 10 percent biopalív. Po novom to má byť len 5,5 percenta.

Únia zatrhla prasiatkam pomyje 

Plus jeden deň, 26.3.2014 – Stovky ton nezjedeného jedla zo školských jedální a reštaurácií končia v spaľovni! Ošípané si doň ani len nerypnú, pretože to Únia zakázala! No predsa len je jedna výnimka. Čo sa deje so zvyškami jedla, ktoré nechajú hostia na tanieri? “Žiaľ, nezjedené jedlo už nemôžeme dávať súkromníkom do kanistier pre prasiatka. Všetko musíme podľa nariadenia Európskej únie odovzdávať firme, ktorá má certifikát na odvoz a spracovanie bioodpadu,” vraví šéfkuchár Duda. “Kuchynský odpad separujeme. Osobitne dávame olej a osobitne ostatný bioodpad, teda zvyšky z tanierov, šupky zo zeleniny, z ovocia. Potom si preň príde likvidačná firma, ktorá ho odvezie preč. Už nezbierame tak ako kedysi pre roľnícke družstvá pomyje pre prasce, už je to zakázané,” potvrdila aj Eva Mikušová, vedúca školskej jedálne ZŠ na Nobelovom námestí Bratislava. Čo sa deje s kuchynským odpadom po tom, ako opustí jedálne a reštaurácie?  “Okrem olejov všetok bioodpad z kuchyne vozíme do Bioplynky Bošany. Vyrábajú z neho energiu,” vysvetlil Viktor Petráš, zástupca likvidačnej firmy. Kuchynský olej prefiltrujú v Šalgovciach a následne sa z neho vyrába technický olej do áut. Od 1. januára minulého roku nesmú kuchári dávať pomyje súkromníkom pre prasiatka, výnimku majú len chovatelia kožušinových zvierat a cirkusy.

Situácia na Slovensku

EurActiv.sk – Na čele rebríčka spotreby biopalív v Európskej únii sú najväčšie ekonomiky – Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Slovensko sa v roku 2012 podľa údajov EurObserv’ER so spotrebou takmer 101 tisíc ton ropného ekvivalentu zaradilo na celkové 17. miesto.  V marci 2013 ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že odmieta plán Komisie obmedziť domácu produkciu konvenčných biopalív. Podľa údajov Združenia pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) ich obsah v benzíne a nafte na Slovensku v súčasnosti predstavuje 4 % objemu energie. Združenie tiež uvádza, že na Slovensku sa ročne vyprodukuje 130 tisíc metrov kubických bioetanolu a 100 tisíc ton biodieselu a v sektore sa dosiaľ preinvestovalo približne 140 miliónov eur, ktoré priniesli viac než 1 500 priamych a nepriamych pracovných miest. Biopalivá sa u nás vyrábajú predovšetkým z kukurice, repky olejnej, obilnín, sóje, či repy. Ako uviedlo združenie, vývoju smerom k druhej generácií biopalív sa nebráni, avšak zmena pravidiel za chodu narúša stabilitu regulačného rámca aj investičného prostredia. V súčasnej situácii navrhuje ponechať 8 % biopalív prvej generácie a 2 % pre biopalivá druhej generácie. ZVVB zdôrazňuje prínos biopalivového priemyslu pre slovenskú ekonomiku, keďže generuje pracovné miesta, znižuje ekologickú záťaž a tiež energetickú závislosť na dovoze ropy a tiež perspektívu pre využitie 400-tisíc hektárov nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá by sa podľa zduženia mohla využiť na pestovanie potravinárskych i energetických plodín pre biopalivá.

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 1/2014. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.