Zo sveta

Posilnenie produkcie bioetanolu na Ukrajine 

Topagrar.com – Výrobcovia bioetanolu na Ukrajine sú vystavení veľkému tlaku na rozšírenie produkčných kapacít, aby boli pripravení na povinné primiešavanie biopalív do benzínu, ktoré začne platiť v budúcom roku. Ukrajinský štátny podnik Ukrspirt začiatkom novembra oznámil, že plánuje na trh dodávať potrebné množstvo bioetanolu pre povinné 5 % primiešavanie do benzínu. K doterajšej ročnej produkcii okolo 100 000 ton by v dôsledku prestavby liehovarov začiatkom roku 2014 mohlo pribudnúť ďalších 50 000 ton, informoval námestník konateľa Ukrspirtu Viktor Pankov. Pripúšťa však, že pravdepodobne nebude možné pokryť potrebu v plnom rozsahu, najmä keď ani nie je známa jej presná výška. Pretože však prestavba liehovarov stále pokračuje, počíta sa s neskorším kompletným zásobením trhu a tiež sa nevylučuje dovoz. Podľa slov Pankova už bola ukončená prestavba 15 ukrajinských páleníc.

Svet v roku 2013 vypustil rekordné množstvo skleníkových plynov 

Ekolist.cz – Znižovať emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív sa svetu skrátka nedarí. Napriek snahe presadiť globálnu dohodu o obmedzení produkcie oxidu uhličitého sa podľa projekcií tento rok do ovzdušia dostane 36 miliárd ton emisií. Čo predstavuje nový rekord, tvrdia britskí vedci z Univerzity vo východnom Anglicku (UEA). V roku 2013 vzrástli emisie o 2 ,1 percenta. Nové údaje tým len potvrdzujú, že znižovanie emisií z pálenia fosílnych surovín sa napriek medzinárodnej dohode z Kjóta nedarí obmedziť. Tohtoročné emisie sú totiž o 61 percent vyššie, než bola úroveň v roku 1990. Práve k tomuto roku sa vzťahujú záväzky stále platnej klimatickej dohody z Kjóta, ktorá si vzala za úlohu znížiť príspevok ľudstva k zmenám klímy. Namiesto zníženia objemu ale od roku 1990 emisie oxidu uhličitého vzrástli zhruba o tretinu. “Stretnutie vlád vo Varšave, ktoré sa práve realizuje na konferencii Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, musí nájsť spôsob, ako tento trend obrátiť,” hovorí Corinne Le Quéréová z UEA. Podľa nej musia emisie začať radikálne klesať, ak chce svet udržať globálne oteplenie pod úrovňou dvoch stupňov Celzia. V minulom roku najviac emisií z fosílnych palív vyprodukovala Čína (27 %), nasledovaná USA (14 %), Európskou úniou (10 %) a Indiou (4 %). Predpokladaný rast v tomto roku je len o málo nižší ako vlani, keď dosiahol 2,2 %. Čo je o málo menej ako priemer zo posledné desaťročie, v ktorom emisie rástli v priemere o 2 ,7 % ročne, hovoria údaje Global Carbon Project, ktorého súčasťou je Tyndallovo centrum pre výskum klimatickej zmeny UEA. Najvyšší rast pripadá na nové ekonomiky: Čínu (5,9 %) a Indiu (7,7 %). Naopak emisie trvalo klesajú v Európe (tento rok o 1 ,8 %) a v posledných rokoch aj v USA (o 3,7 %). Avšak pri prepočte na jedného obyvateľa zostávajú Spojené štáty najšpinavšou krajinou, na každého občana krajiny automobilov pripadá 16 ton emisií ročne. Naopak na jedného Inda pripadá len 1 ,8 tony. Zaujímavé je, že v prepočte na jedného obyvateľa dobehla Čína v emisiách z fosílnych palív Európsku úniu. V oboch regiónoch pripadá na obyvateľa 7 ton emisií. Väčšina emisií skleníkových plynov pochádza z pálenia uhlia (43 %), ktoré tiež najviac ženie nahor celkový rast. Na druhom mieste je ropa (33 %), ďalej zemný plyn (18 %), cement (5,3 %) a tiež pálenie odpadového plynu v takzvaných poľných horákoch (0,6 %). Ďalších 8 % emisií oxidu uhličitého pridáva výrub lesov a ďalšie zmeny vo využívaní pôdy. Kumulatívne emisie od roku 1870 dosahujú hodnotu 2 015 miliárd ton v roku 2013. Dve tretiny pripadajú na fosílne palivá a zhruba tretina na odlesňovanie. “Už sme vypustili približne sedemdesiat percent kumulatívnych emisií, ktoré držia globálne oteplenie pod hranicou dvoch stupňov. Čo sa týka aktuálnej produkcie, tak sa držíme scenára najvyššieho rastu emisií zo všetkých, ktorý predstavil medzivládny panel pre klimatické zmeny tento rok v septembri,” komentuje výsledky Pierre Friedlingstein z univerzity v Exeteri.

 

Ambície pre obmedzenie konvenčných biopalív sa zmierňujú 

Brusel (TASR) – V debatách európskych inštitúcií o obmedzení biopalív prvej generácie sa 5% strop navrhnutý minulý rok navyšuje. Priemysel argumentuje stabilitou pre investície a pracovné miesta, environmentalisti trvajú na škodlivých účinkoch neudržateľného rozvoja. V septembri minulého roku Európska komisia navrhla vymedziť strop pre podiel biopalív prvej generácie v sektore dopravy a úrovni 5 % do roku 2020. Reagovali tým na množiace sa štúdie o vplyve rozširovania územia na pestovanie plodín pre biopalivá na úkor potravín, predovšetkým v rozvojových krajinách, na odlesňovanie, zvyšujúce sa ceny potravín.  Viacero členských krajín vrátane Vyšehradskej štvorky sa postavilo proti plánu Komisie obmedziť používanie konvenčných biopalív s odôvodnením, že by to poškodilo sľúbnú oblasť poľnohospodárskej výroby a nepriama zmena vo využívaní pôdy (ILUC) nie je u nich problémom. Navyše, tak ako zástupcovia priemyslu biodieselu a bioetanolu poukazujú na to, že výpočty pre ILUC nie sú presné a dostatočne podložené. Návrh obmedziť podiel niektorých biopalivových zložiek a začleniť do výpočtov udržateľnosti biopalív faktor ILUC podporilo napríklad Belgicko, Dánsko, Holandsko či Veľká Británia. Európsky parlament navrhnutý strop zvýšil na 6 % a uviedli, že nové biopalivá (tzv. 2. a 3. generácia), ktoré pochádzajú z určitých typov odpadov, zo siníc či rias (algae), by mali predstavovať aspoň 2,5% spotreby energie v doprave v roku 2020. Návrh však nenašiel vo výbore pre životné prostredie dostatočnú podporu, čím sa posilnili obavy, že bude mať šancu až od polovice roka 2014 po obmene europarlamentu a Komisie. V súčasnosti sa ich podiel na trhu EÚ pohybuje približne na úrovni 4,7 %. Podľa pravidelného barometra EurObesrvER dosiahla v minulom roku spotreba biopalív v EÚ úroveň 14,4 miliónov ton ropného ekvivalentu (Mtoe), čo znamená pomalší medziročný nárast o 2,9 % oproti predchádzajúcemu roku.

Litovský pokus o záchranu

TASR – Litovské predsedníctvo v Rade EÚ sa návrh pokúša oživiť. Na rokovanie COREPER predložilo kompromisný návrh, ktorým by sa strop pre biopalivá prvej generácie opäť zvýšil, a to na 7 %.  Zároveň sa majú naplánovať ciele pre zavádzanie najvyspelejších biopalív, ktoré by sa ale mali započítavať do separátneho cieľa pre dosiahnutie 20-percentného podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe do roku 2020. To sa ale nepáči Európskej asociácii pre biomasu z algae (EABA). „S týmto návrhom nebudú súkromné investície do biomasy z algae garantované,“ uviedla Chiara Zanasi, projektová manažérka asociácie.  Kompromis z dielne Litvy si však zatiaľ vyslúžil predovšetkým kritiku. Podľa odborníka organizácie Oxfam EU na biopalivá Marca Olivera Hermana, „to, čo je na stole, nie je žiaden liek pre stonajúcu politiku biopalív EÚ“ a jeho podporou by ministri len „ďalej povzbudili hlad, zaberanie pôdy a škody na životnom prostredí“. Ani Združenie európskych výrobcov bioetanolu (ePURE) nie je s návrhom spokojné. Emmanuel Desplechin pre bruselský EurActiv uviedol, že Rada EÚ ukázala nedostatok ambície. Návrh je podľa neho „premeškanou príležitosťou pre Európu, aby signalizovala podporu pre najvýkonnejšie biopalivá zo skupiny konvenčných a vyspelých zložiek“.

 

Nemecké strany dohodli väčšiu kontrolu rastu zelenej energie 

EurActiv/Reuters – Nemeckí kresťanskí a sociálni demokrati predbežne podpísali koaličnú dohodu, podľa ktorej sa má obmedziť rast obnoviteľných zdrojov a zrevidujú sa štedré dotácie. Podľa eurokomisára Oettingera to nezastaví rast cien pre spotrebiteľov. Okrem iného sa dohodli aj na reforme ustanovení zákona o obnoviteľných zdrojoch, ktoré viedli k veľkému zvýšeniu cien elektriny predovšetkým pre domácnosti kvôli štedrým výkupným cenám vyplácaným počas 20 rokov. Nemecké domácnosti platia v priemere 29 centov za kWh elektriny. Od januára by sa mal pritom poplatok na podporu obnoviteľných zdrojov (OZE) zvýšiť o 18 %. Energetická zmena bude občanmi a priemyslom akceptovaná len ak sa garantuje bezpečnosť dodávok a cenová dostupnosť, píše sa v dohode. Detaily dohody sú zatiaľ nejasné, ale cieľom je znížiť niektoré dotácie pre zelenú energiu. Už začiatkom novembra sa strany dohodli na obmedzení finančnej podpory pre nové veterné parky. V prípade tých, ktoré sa budujú v moriach sa ich celkový výkon do roku 2030 obmedzí na 15 – 25 GW. Obmedzenie dotácií nemá byť retroaktívne. Politici chcú tiež spomaliť expanziu biomasy a zaviesť dočasný zákaz hydraulického štiepenia pri ťažbe nekonvenčného zemného plynu. Súčasťou koaličnej dohody je zvýšenie podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov na celkovej produkcii v „koridore“ 40 – 45 % do roku 2025 a na úrovni 55 – 60 % do roku 2035. Doterajšia vláda si stanovila cieľ najmenej 35% podielu OZE do roku 2020 a 80% do roku 2050, bez určenia hornej hranice. SPD pritom požadovalo cieľ do roku 2030 až na úrovni 75 %. Nemecká federácia pre obnoviteľnú energiu (BEE) považuje zavedenie stropu do roku 2025 za chybu. Tým podľa nich Nemecko prešvihne šancu splniť svoje klimatické ciele.  BEE ďalej uvádza že, veľká koalícia šliape na brzdy pri Energiewende a  zároveň kritizuje to, že v koaličnej dohode nie je zmienka o prijatí v oblasti výroby energie v tepelných elektrárňach. Ešte silnejšiu kritiku voči dohode vyjadrili environmentálne organizácie. Politické strany podľa nich ustúpili veľkým energetickým koncernom a ťažkému priemyslu, navyše naďalej sa budú dotovať elektrárne na uhlie. Greenpeace hodnotí dohodu a zavedenie ´právne stanoveného koridoru výstavby´ pre obnoviteľnú energiu ako strop pre čisté energie a kritizuje aj to  že zároveň koalícia garantuje pokračujúcu prevádzku klimaticky škodlivých elektrární na uhlie čím sa myšlienka energetickej revolúcie stavia na hlavu.

 

Lídri EÚ chcú mať do júna návrhy na diverzifikáciu zdrojov energií 

Brusel (TASR) – Lídri Európskej únie (EÚ) chcú mať do polovice tohto roka na stole návrh tzv. cestovnej mapy, ktorá sa bude týkať zníženia závislosti únie od dodávok plynu z Ruska. Vyplýva to z pracovného dokumentu, ktorý sa podarilo získať agentúre Reuters. Európski politici na summite v Bruseli v rámci rozšírenia sankcií proti Rusku diskutovali aj o tom, ako znížiť závislosť bloku od dodávok plynu a ropy z Ruska. Práve táto závislosť bráni EÚ zaviesť prísnejšie sankcie proti Moskve za anexiu Krymu. Lídri sa preto chystajú vyzvať Európsku komisiu, aby v priebehu troch mesiacov pripravila návrhy na diverzifikáciu zdrojov energií. EÚ už dosiahla istý pokrok po plynových krízach v roku 2006 a 2009, keď spory medzi Ruskom a Ukrajinou o cenu plynu viedli k zastaveniu tranzitu komodity do celej Európy. Štáty únie rozšírili a zmodernizovali sieť plynovodov na svojom území, čo im umožňuje dosiahnuť aj spätný tok plynu zo západu na východ bloku. Európa tiež zvýšila podiel obnoviteľných zdrojov energie na jej celkovej spotrebe, ale nepodarilo sa jej zatiaľ znížiť závislosť od importu energií z Ruska. Európski lídri chcú krátkodobé riešenia aj dlhodobý proces redukcie závislosti od ruských energií. Táto závislosť pritom namiesto poklesu naopak stúpa. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) odhaduje, že do roku 2035 sa závislosť EÚ od dodávok ruského plynu a ropy zvýši na 85 % zo súčasných 65 %. Z údajov za rok 2010 vyplýva, že ruský plyn sa podieľal zhruba 30 % a ropa 35 % na importe týchto komodít do EÚ. Británia a Francúzsko sa medzitým snažia presvedčiť USA, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní o vytvorení zóny voľného obchodu na oboch brehoch Atlantiku, súhlasili so zvýšením exportu plynu do Európy. Analytici sú ale veľmi opatrní pri prognózach amerického exportu. Pripomínajú, že v Ázii dostanú Američania za plyn viac peňazí. No na druhej strane, táto diskusia môže inšpirovať štáty Blízkeho východu, aby zvýšili export plynu. Ale v tejto chvíli je EÚ stále príliš závislá od ruského exportu oboch komodít.

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 1/2014. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.