Zo sveta

Má cirok budúcnosť ako energetická plodina – áno, alebo nie?

Ústav výživy zvierat krmovinárstva, Mendelova univerzita v Brne, INT – cirok je stará kultúrna teplomilná plodina. Pôvodné druhy pochádzajú zo severovýchodnej Afriky. Botanicky patrí do čeľade lipnicovitých (Poaceae) a podobne ako kukurica má rýchlu C4 fotosyntézu. Dnes sa vyskytuje niekoľko typov a odrôd, ktoré sa líšia svojou nutričnou hodnotou a spôsobom zberu. Na kŕmne účely možno používať nové odrody ciroku zrnového, cirok cukrový (najmä na silážne účely) a krížencov ciroku sudánskeho a zrnového (ako pasienková krmovina), alebo pre dvojfázový zber a silážovanie. Vzhľadom k tomu, že cirok tvorí latsu a nie palicu ako kukurica, máva v sušine biomasy nižšiu koncentráciu škrobu, obsah dusíkatých látok sa pohybuje v závislosti od druhu a spôsobu zberu medzi 13-18 %, obsahuje 4-8 % cukrov a nad 16 % hemicelulózy. Cirok sa vyznačuje dobrou asimiláciou živín, ale tiež evaporáciou, je viac rezistentný na sucho ako kukurica. Vzhľadom k svojmu mohutnému habitu a pri správnej agrotechnike môže poskytnúť porovnateľnú produkciu energie s kukuricou z jednotky plochy. Cirok sa tak vyznačuje vysokým potenciálom biomasy (asi 20 t/ha). V suchších podmienkach môže byť ešte výkonnejší. Z literatúry je doložená porovnateľná produkcia bioplynu a metánu v bioplynových staniciach u energetickej kukurice a energetických odrôd ciroku. Tiež siláž zrnových hybridov pripravených priamym zberom (pri sušine hmoty nad 30 %) má porovnateľný obsah energie s kukuricou.

Cirok je jednou z najviac rozšírených a historicky najdlhšie pestovaných plodín. V súčasnej dobe je jeho zrnová forma piatou najpestovanejšou obilninou sveta. Veľkú perspektívu má využitie, najmä energetické a technické, aj ostatných foriem ciroku, ako sú cukrový, trávnatý (kŕmny) a kombinované formy. Všeobecne sú možnosti využitia všetkých foriem veľmi široké. Cirok možno využiť pre potravinárske, krmovinárske, technické a energetické účely. V poslednej dobe zaznamenáva razantný nárast využitie ciroku pri produkcii bioplynu a etanolu ako paliva z biomasy. Ďalej je vhodný ako kvalitná kŕmna plodina vďaka vysokému obsahu cukrov, veľmi dobrej stráviteľnosti a veľkému výnosu zelenej silážnej hmoty.

Vlastnosťami aj vzhľadom je cirok najbližšie ku kukurici, využívajú aj rovnaký typ C4 (“rýchlej”) fotosyntézy, ktorá prebieha v optimálnych podmienkach dokonca ešte rýchlejšie ako u kukurice. Na výber druhu pôdy nie je nijako náročný, nevhodné pre pestovanie sú iba pôdy studené a zamokrené. Cirok má však vyššie teplotné nároky ako kukurica, zato výborne odoláva suchu a osvojuje si živiny aj z hlbších pôdnych horizontov. V porovnaní s kukuricou má dvojnásobné množstvo koreňových vlásočníc na jednotku hlavných koreňov a špecifický povrch listov, ktorý znižuje odpar. Potrebuje preto asi o tretinu vody menej ako kukurica a v extrémnom suchu má dokonca schopnosť prejsť do pokojového stavu a obnoviť rast až v súvislosti s nadchádzajúcimi dažďami.

V porovnaní s kukuricou má cirok nasledujúce výhody a nevýhody:

Pre zobrazenie pokračovania článku sa prosím prihláste. Nemáte ešte prihlasovacie údaje? Zadarmo sa zaregistrujte.

Tento obsah bol zaradený v Agrobioenergia číslo 4/2014. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.